V tomto blogu sa skúsim zamyslieť nad stavom a situáciou vo výuke technického potápania na Slovensku. Je to oblasť, ktorá sa dynamicky rozvíja a za posledné roky vidím veľký nárast záujemcov. Tento text je len malý útržok problematiky, ale na úvod to stačí.

Pamätám si roky 1999/2000 kedy nastal určitý boom záujmu o TP (technické potápanie), ale vtedy sa jednalo o tzv. hobistov. Hobistov preto lebo sa bežne nepredávala výstroj pre TP, internet bol oproti dnešku v podstate prázdny na informácie. Preto hlavnou činnosťou pred ponorom bolo neustále konfigurovanie a prekonfigurovávanie výstroja, jeho ladenie a pridávanie nových alebo odoberanie starších prvkov. Slovo technický v názve bolo doslova vystihujúce lebo v prvom rade sme neustale riešili techniku. V dnešnej dobe je situácia diametrálne iná. Dnes sa dá kúpiť technický výstroj a stačí prečítať pár článkov na internete a z rekreačného potápača sa akoby mávnutím čarovnej paličky stane technický potápač. Teda aspoň si to on a jeho okolie myslí. Podľa môjho názoru potápač sa premení z rekreačného (turistického, príležitostného, záujmového, …) na technického až zmenou myslenia. A tu je pointa o čom chcem dnes písať. Na to aby sa tak stalo nestačí prečítať x článkov na internete. Nestačí odkukávať od iných čo robia, nestačí keď si spraví niektorí z kurzov technického potápania. Zmena myslenia musí nastať inak. Dotyčný musí získať cit pre priority a zmeniť pohľad na svoje potápanie. Ako veľmi jednoduchý príklad sa dá uviesť spôsob plávania žabým kopom. Záujemca príde do kurzu TP a inštruktor mu povie aby plával žabáka. Ten trochu hĺbavejší si pozrie nejaké vidá na YouTube, aby aspoň trochu pochopil podstatu pohybu a nie len mechanicky opakoval pohyb. V kurze mu bežný inštruktor nevysvetlí do detailov pohyb z jednoduchého dôvodu, sám to totiž nevie a aj keď pláva oveľa lepšie ako kurzista, je to len preto, že sa tzv. opticky vyplával. Ale ten kto chápe podstatu vie v jeho pohybe nájsť množstvo neefektívnych detailov. Ano, ako to vždy býva, to dokonalé od priemerného sa ukrýva v detailoch. Tie ktoré nie sú vidieť pre neškolené oko. A pre laické oko sú skryté lebo sa nevie správne pozerať. Všetko je totiž len uhol pohľadu.

Ešte sa krátko zastavím u problematiky inštruktorovania. Lebo inštruktor je práve ten kľúčový článok reťazca, čo naštartuje, ale môže aj zabrzdiť rozvoj. Dlhodobo presadzujem špecializáciu na technické potápanie a som presvedčený, že dobrý inštruktor TP musí byť špecializovaný. Všetci kvalitní inštruktori na celom svete sa špecializujú. Buď na rekreačné potápanie alebo na technické potápanie. Je jasné, že inštruktor TP vie urobiť kurz rekreačného potápania (opačne to platiť nemusí). Ale nerobí to z jednoduchého dôvodu. Návyky v rekreačnom potápaní a jeho výuka sa diametrálne odlišujú od toho ako to funguje v technickom potápaní. Aj preto množstvo technických inštruktorov keď robí základné kurzy, robí ich štýlom ako keď učí TP. Kurzista si to neuvedomuje, ale je od začiatku vedený touto cestou. Okrem asi najznámejšej certifikačnej agentúry, ktorá najprv učí čiste rekreačný systém potápania a až následne keď chce kurzista pokračovať do TP od nuly prechádza na výuku TP. Ale je množstvo certifikačných agentúr, kde inštruktorovi nezväzujú ruky danou konfiguráciou a sumou informácií. Z inštruktorov nerobia automaty, ktoré rozprávajú len to čo majú v podkladoch. Druhým faktorom prečo výuka rekreačného a technického nejde dokopy, že daný inštruktor “loví” masu. Technické kurzy sa nedajú robiť masovo, to chce individuálny prístup. A ešte jeden podstatný detail v rozdiele medzi rekreačným a technickým inštruktorom je v nutnosti vzdelávať sa. V rekreačnom potápaní je to zbytočné a prakticky tam už nie je čo ďalej posunúť. Naopak technický inštruktor je bez vzdelávania slepá cesta pre žiaka. Neustále ma prekvapuje, že na rozvoji vlastných schopností inštruktori nepracujú. Nemajú kontakty na kľučové osobnosti v TP vo svete, nezúčastňujú sa na projektoch, na konferenciách a seminároch. A ak sa tam aj zúčastnia, tak sedia medzi ostatnými a nerozvíjajú svoje možnosti v dialógoch alebo hľadaní príležitostí.

Preto rada na záver. Opýtajte sa svojho inštruktora na akých projektoch, seminároch, meetingoch, konferenciách sa zúčastňuje alebo zúčastnil. Ak spomenie iba enviroprojekty je to krásne a úctyhodné, ale pre výuku TP je nutné urobiť oveľa viac.

Je slobodným právom potápača zvoliť si inštruktora, byť s ním spokojný alebo sa popáliť a hľadať ďalej. Nikto z nás nie je výnimka. Každý sme si s tým prešli. Našťastie ja som mal pred rokmi a od začiatku obrovské šťastie na svojich inštruktorov. Dnes som v pozícii inštruktor trénera a tak okrem potápačov učím aj inštruktorov ako učiť. Vždy a stalé myslím na to ako som sa učil ja a ako to mám jednoducho a zrozumiteľne podať. Lebo zamotať hlavu a predviesť sa čo všetko viem je veľmi jednoduché, problém však spravím v hlave toho komu to je určené. Dôležitejšie je podávať správne a čiastkové informácie, ktoré nadväzujú. Vždy si budem pamätať na vetu môjho inštruktor trénera trénera (ten čo učí inštruktor trénerov): “Dobrý učiteľ sa od zlého odlišuje v jednom podstatnom – vie, že najdôležitejšie pri výuke je to, čo má nepovedať v danom momente.” Nesprávna informácia totiž žiakovi viac zneprehľadní výuku a tak sa v probléme stratí, namiesto toho aby vložil do mozaiky kamienok na správne miesto.

Peter Kubička
www.kubi.sk