Ešte skôr ako začnem hovoriť o spolupráci s Martinom, najprv ho predstavím, nakoľko je na Slovensku pomerne neznámy. Martin je renomovaný fotograf v zahraničí, ktorého fotky vyhrali množstvo celosvetových súťaží, mal kvantum tituliek, fotografií a článkov v najznámejších potápačských časopisoch a je kmeňový fotograf viacerých globálnych potápačských výrobcov, ktoré si u neho dávajú fotiť svoje produkty.

Vľavo Martin, vpravo ja

O Martinovi, jeho práci a fotografiách som vedel už dávnejšie. Nebola však príležitosť sa s ním stretnúť na túto tému a tak som nevedel, že jeho záujem je posunúť sa aj do oblasti v ktorej sa pohybujem. Nie som veľmi rybičkový typ, aj keď sa na faunu a flóru pod vodou veľmi rád pozerám, ale mojim cieľom ponorov skôr bývajú vraky, jaskyne a príbehy. Rybičky beriem ako súčasť týchto ponorov, ale nie cieľ.

Martinova titulka v Unterwasser

Pred asi rokom sme sa náhodne stretli a dali sme reč. Obaja sme mali viac času, tak sme sa rozprávali o všeličom možnom. Jednou z tém bol aj jeho rebreather rEvo a od tejto témy nebola ďaleko moja otázka ohľadom technického potápania. Vtedy som postrehol, že táto nie je téma pre Maťa vzdialená, ba práve naopak. V tom sa mi to spojilo. Môj dlhoročný problém a deficit v oblasti fotenia pod vodou. Robím s ľuďmi okolo mňa množstvo výnimočných akcií a z nich nie je ani malá časť zaznamenaná. Síce natáčam a strihám video, ale som na to dosť lenivý, ak z toho nemá vyjsť nejaký zmysluplný dokument. Takže niečo natočím, ale pokiaľ výsledok nemá byť ucelený obsah tak to nestrihám a vo výsledku tak nie je publikovateľné nič.

Vrátim sa ale späť k nášmu rozhovoru od ktorého započala naša spolupráca. Jednoducho som mal už dlhé roky v hlave, že by bolo super, mať v tíme skvelého fotografa, aby tieto miesta kam sa pozrie málo ľudí zachytil unikátnym spôsobom. Totiž kúpiť foťák za pár € a niečo nabúchať len aby bolo nie je problém. Ale ja som vo všetkom maximalista a pokiaľ to nemá adekvátny výsledok, tak ma to nezaujíma alebo do toho nejdem. V našom rozhovore Maťo spomenul, že má nejaký kurz ohľadom trimixu, ale ako som pochopil bol to jeden z tých rýchlych kurzov. Vtedy sa mi to všetko v hlave začalo skladať a moja otázka bola prakticky už jediná logická: “Maťo, čo ty a jaskyne“? Ešte kým som si vypočul odpoveď, predbehol som ho a navrhol mu, že ho naučím čo možno najviac o jaskynnom a trimixovom potápaní a to je moja ponuka do našej spolupráce. Martin zareagoval veľmi pozitívne. Prebrali sme hneď niekoľko detailov ohľadom času, plánovania a prvých ponorov. A vtedy som mu povedal s mrknutím oka, že raz príde čas kedy pôjdeme fotiť jednu unikátnu vec (čo sa aj stalo, ale o tom neskôr).

Naša spolupráca sa rozbehla a prvou akciou boli Francúzske jaskyne. Bolo sa treba oťukať, či veci vidíme podobne, či si vlastne ako ľudia sadneme, či si sadneme potápačsky, popracovať na výuke jaskynného potápania, či sme ochotní zdieľať myšlienky a vôbec, či má zmysel naša spolupráca. Z mojej stranky som mal len ten najlepší pocit a keďže Maťo je extrémne vyťažený cestovaním po svete za fotením, videl som jeho snahu prísť do Francúzska aj za cenu že pred a po mal fotenie na druhých koncoch sveta. Priletel za nami do Francúzska tak, aby všetko stihol a zorganizoval si čas. Vtedy som sa uistil, že Maťo má vážny záujem a naša spolupráca sa môže rozbehnúť.

Fotenie vo Francúzskych jaskyniach

V čom spočíva toto naše snaženie? Maťo je ten, ktorý má na starosti fotenie, jeho realizáciu a koncepciu. Ja som ten, ktorý má na starosti potápačskú stránku, jeho realizáciu a koncepciu. K tomu patrí aj postupné vzdelávanie a rozvoj Maťových potápačských schopností v jaskynnom prostredí. Musím povedať, že Maťo nie je nováčik pod vodou. Potápa veľmi dlho, má za sebou množstvo rôznych, až extrémnych ponorov a vecí, ktoré by už dnes neurobil. Ale práve táto skúsenosť mu o to viac dáva otvorenosť k mojej výuke. Vidí totiž, že mojou absolútnou prioritou je bezpečnosť, pohoda pod vodou a v prvom rade užitie si ponoru. Všetko ostatné je lámanie cez koleno a to je niečo čo ja nerobím.

Obrovskou výhodou je, že používame uzatvorené okruhy. To nám dáva oveľa väčší rozsah pri ponoroch a tak túto oblasť nemusíme začínať od nuly. Mojou starosťou pri ponoroch je naplánovanie ponoru, jeho praktická realizácia od organizácie až po samotné riadenie ponoru. Maťo sa v tomto spolieha na mňa a ja viem, že mu tak dávam priestor na venovanie sa tomu v čom je on top, a to je samotné fotenie. Tak ako som spomenul, Maťo mal veľkú výhodu v tom, že ku mne prišiel už potápačsky skúsený a mojou úlohou je ho naučiť seriózne a zodpovedné technické potápanie, na druhej strane ja mám veľkú výhodu, že dlhé roky pod vodou filmujem. Preto mám predstavu o používaní svetiel, kompozícii a o veciach, ktoré s takouto prácou súvisia. Tak ako sa Maťo rozvíja ďalej v oblasti potápania, ja sa ďalej rozvíjam v oblasti tvorenia obrázkov. Pre mňa je totiž pohľad cez extrémne široký objektív neznáma vec a tak sa musím učiť pozerať na scénu inak.

Fotenie vo Francúzskych jaskyniach

Ako teda vyzerá samotné fotenie? Pripravím ponor z hľadiska plánu a jeho samotnej realizácie pod vodou. Maťovi dám info čo a ako bude prebiehať z potápačského hľadiska podľa mojich vedomostí a skúseností. Podebatujeme o tom a hlavne je mojou snahou veci detailne vysvetliť, aby to pre Maťa bolo učenie sa praxou a opäť sa posunul ďalej. Potom nasleduje rozobratie fotografickej náplne ponoru. Vybudovali sme si už schému, že každé fotenie má vlastne tri fázy. Prvá fáza spočíva v tom, že si ideme omrknúť priestor a spraviť nejaké skúšobné foto. Ak dané miesto poznám, zoznámim Maťa s tým čo sa tam dá očakávať a asi ako by sa dali veci realizovať. Ale nemáme fixný plán. Druhá fáza spočíva v tom, že na dané miesto už ideme s presnou predstavou ako to budeme realizovať. Hlavné slovo má Maťo a povie ako by tá fotka mohla fungovať. Diskutujeme o tom a musím povedať, že Maťo je otvorený aj mojim nápadom ak majú zmysel. Potom si prejdeme detailne samotnú realizáciu scény. Väčšinou sa jedná o postup ako rozmiestnim osvetlenie (blesky, svetlá), kedy a kam pôjdem a kde sa budem pohybovať. Postupne si budujeme systém komunikácie, ktorý je trochu odlišný od potápačskej. Vyžaduje iné signály a iné vnímanie situácie. Tretia fáza vychádza z výsledku čo sme nafotili a následné vylepšovanie. Táto fáza môže mať aj niekoľko opakovaní lebo obaja sme veľmi nároční a väčšinou nie sme úplne spokojní až do detailov. Preto sa vraciame buď tú foto ešte raz prefotiť alebo premýšlame ako by sa to dalo spraviť lepšie.

Náčrt plánu fotenia priestoru. Možno vo výsledku nezrozumiteľný, ale my sme si pomocou neho naplánovali celý postup práce, ktorý obsahuje časový plán s troma scénami. Každá z nich má trochu inak rozmiestné svetlá, polohu potápača a zvýraznenie objektov.

V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že sme si sadli aj po stránke vizuálneho výsledku. Existuje už množstvo fotografií z pod vody, z jaskýň, vrakov atď. Čo sa napríklad jaskýň týka, niektoré sú unikátne, ale ja som už oveľa náročnejší. Výborné fotografie, ktoré vznikli tým, že fotograf zobral niekedy až 3-5 potápačov, dal im do ruky blesky, oni si ich otočili smerom za seba a vznikla skvelá foto tunela, ma už dnes neberú. Ja už hľadám premyslenejší koncept, ďaleko náročnejšiu na prípravu, realizáciu a výsledné prevedenie. Páči sa mi keď fotka má obrazový príbeh, svetelný koncept, tajomný nádych a pôsobí ako plastická z hľadiska priestoru. A v tomto má Maťo rovnaké priority a vnímanie. Na jeho fotografiách je vidno ich perfektná realizácia a výsledok, snaha zachytiť danú faunu a flóru inak ako bežne. Proste odfotiť to inak. Toto sa snažíme spoločne preniesť do našich realizovaných fotografií. O tom ako a čo budeme fotiť dlho diskutujeme, kreslíme si schémy a náčrtky daného priestoru. A ešte jednu vec by som rád spomenul. Maťo robí následnú postprodukciu v minimálnom rozsahu. Je zástanca toho, že fotka má vzniknúť vo fotoaparáte a na scéne, nie vo Photoshope. A taktiež ako ja, veľmi nemá rád pre-HDR-kované fotografie, ktoré sú dnes veľmi módne a kde sa vsádza len na vizuálny wau efekt v prvom pláne.

Fotografia vznikla použitím štyroch bleskov a jedného videosvetla.

Za seba musím povedať, že sa veľmi teším z tejto spolupráce. Spojenie toho najlepšieho čo na Slovensku máme v oblasti fotenia pod vodou a potápania (aj keď to znie trochu neskromne) môže priniesť do budúcnosti viacero pekných výsledkov. Verím a som dokonca pevne presvedčený, že naša spoločná práca má význam a prináša radosť nám obom. Ale aj tým, ktorí si radi pozrú pekné fotografie z pod vody.

Martinove fotografické stránky:
http://aquasphere.sk/
https://www.facebook.com/aquasphere.underwater.photography

P.S. Práve som dopísal blog o našom fotení v Slovenských opálových baniach:
http://blog.kubi.sk/projekt-slovak-opal-mine-photography/

Peter Kubička