V týchto dňoch je tomu 11 rokov (5.-6.10.2002) čo sme uskutočnili výstup a potápanie na Hincovo pleso vo Vysokých Tatrách (1944 nm). Zaujímavosťou bolo, že výstup s kompletnou technikou pre trimixové potápanie (cieľ bol nájsť a dosiahnuť dno v hĺbke 53m) sa uskutočnil po vlastných nohách. Už v minulosti sa uskutočnilo potápanie na tomto plese, ale dopravu zabezpečil vrtuľník a taktiež sa tam prihodili dve nehody so smrteľnými následkami. Jednalo sa o 70 a 80-te roky a tak my sme sa na túto akciu dostatočne pripravili. Preto sme si zobrali ako plyny na potápanie trimix a kyslík na dekompresiu. Ešte nikto pred nami sa tam s trimixom nepotápal (a pokiaľ viem ani doteraz).
Ja som si dal osobnú výzvu, že na rozdiel od ostatných potápačov, si kompletný výstroj vynesiem úplne sám bez pomoci nosičov, ktorí boli k dispozícii.
Prvý deň sme vyniesli prvú časť výstroja (fľaše), ktoré sme uložili a zahrabali do snehu. Po výstupe som sa obliekol do suchého obleku, zobral sonar a kompas. Plávaním na hladine som sa pri hľadaní dna pomocou sonaru dostal až do stredu jazera, aby som si ujasnil profil. Po lokalizácii max. hĺbky som si pozíciu pomocou kompasu a zámerných bodov na brehu zafixoval pre ďalší deň. Chceli sme šetriť plyny a do hĺbky sa ponoriť z lokalizovaného miesta a nie plávaním od brehu. Tesne potom ako som si pozíciu zameral, padla silná hmla a viditeľnosť klesla na minimum, prakticky na pár metrov. Videl som len bielu tmu a nič iné. Keďže je mojim zvykom vždy zamerať pozíciu brehu, nemal som problém pomocou kompasu nájsť cestu späť. Bez kompasu by to bolo nereálne a čakala by ma veľmi komplikovaná a dlhá cesta po súši a alebo plávaním popri brehu.
Na druhý deň po vynesení ďalšieho materiálu sme sa rozdelili na dva tímy. Jeden tím umiestnil našu pamätnú dosku na dno jazera a našiel pamätné správy po predchádzajúcich akciách. Všetko sme zdokumentovali a zaznamenali. Náš tím sa vydal nadplávať na plánovanú najväčšiu hĺbku a spustili sme sa na dno. Hĺbku sme dosiahli a následne sme preskúmali dno v týchto miestach. Potom nás čakala dekompresia a postupný výstup pri ktorom sme si popozerali aj ďalšiu časť plesa. Keď sme sa vynorili na brehu zúrila snehová búrka. Prezliekanie a balenie bolo “spríjemnené” veľkou zimou, fujavicou a snehom s minimálnou viditeľnosťou. Ja som si po vynorení dal ešte určitý čas dýchania na kyslíku, nakoľko ma čakal zostup s veľmi ťažkým výstrojom na chrbte a tým pádom výrazná námaha po ponore. Ostatní potápači išli prakticky naľahko, keďže im výstroj niesli nosiči. Tesne ako sme sa pohli z miesta som prvýkrát zapochyboval či trafíme dolu. Stopy v snehu rýchlo mizli vo vetre a viditeľnosť klesla doslova na pár metrov. Cestu doprevádzalo prudké sneženie, silný vietor a zasnežený terén. Dolu sme sa dostali kompletný a bez problémov, čo len podčiarklo celkový úspech celej akcie.
Hincovo pleso vždy bude lákať potápačov, ani nie tak tým ako to vyzerá pod vodou, ale svojou scenériou a polohou.
Našťastie sa jedná o lokalitu na ktorú je nutné špeciálne povolenie a preto to tam nikdy nebude vyzerať ako na nejakej turistickej lokalite.
Autentický report z roku 2002:
http://www.scuba.sk/
Peter Kubička
kubi@kubi.sk
Fotogaléria:
