S potápaním som začal ako 16 ročný v roku 1984. Z tohto roku je aj moja prvá podvodná fotografia.
Moje začiatky sú spojené s klubom Octopus Bratislava a výcvikom vo Zväzarme s ukončením ŠPP u vtedajších legiend slovenského potápania.
V roku 1998 nastal u mňa prelom v potápaní. Zúčastnil som sa Nitroxového kurzu a kurzu Extended Technical Range u Davida Skoumala a Mareka Hašu. Títo chalani už vtedy vstúpili do dejín československého, ale aj svetového potápania svojim 130 metrovým trimixovým ponorom do Hranickej propasti. Na tomto kurze som spoznal iný prístup k potápaniu, inú techniku, akú používajú rekreační potápači a celkom iný svet potápania. Svet, ktorý rozširuje možnosti ponorov a na potápanie sa pozerá komplexnejšie.
Ďalší zlomový rok bol 1999, kedy sa začala pripravovať prvá slovenská expedícia technického potápania na legendárny vrak v Jadranskom mori Szent István. Už som bol naplno ponorený v problematike technického potápania a s potápačským partnerom, v tom čase s asi najlepším potápačom na Slovensku, Jožom Gliviakom, sme potápali v zaujímavých, nie úplne bežných lokalitách a hľadali cesty k zmesovému potápaniu s trimixom. Až sa nám to nakoniec podarilo, i keď s miešaním a plnením trimixu v tom čase nemal nikto na Slovensku skúsenosti. Internet bol v plienkach a získavanie informácií bolo oveľa ťažšie ako dnes. Podarilo sa nám ako prvým na Slovensku namixovať (1.3.2000) a odpotápať prvý trimixový ponor (3.3.2000) v termálnej jaskyni Hévíz a následne v Chorvátsku. Z dnešného pohľadu to znie banálne, nakoľko trimixový ponor chystáme ako ktorýkoľvek iný ponor, ale vtedy boli iné časy a celosvetovo sa začal rozmáhať iba Nitrox.
V roku 2000 bola založená skupina technického potápania – Slovak Technical Diving Section, v ktorej som sa intenzívne podieľal na rozvoji technického potápania u nás. Skupina však mala relatívne krátke trvanie. Prevážili rodinné a pracovné povinnosti členov a preto po cca 3 rokoch zanikla a v dnešnej dobe sa z tejto skupiny už nikto technickému potápaniu nevenuje.
S Jožom nás to však neodradilo. Jožo sa zúčastnil prvej prezentácie novej celosvetovo sa presadzujúcej skupiny Global Underwater Explorers (GUE) v Taliansku a následne kurzu Fundamental a Tech 1 a priniesol absolútne nový pohľad na technológiu potápania. Ohromne nás to povzbudilo a dodnes si pamätám konštatovanie, že naše dovtedajšie potápanie bolo čakanie na jeden veľký prúser. Táto technológia je dnes všeobecne známa pod skratkou DIR (Doing It Right). Naším cieľom bolo naučiť sa robiť technické ponory efektívne, jednoducho a hlavne bezpečne.
Preto sme sa venovali predovšetkým rozvoju našich potápačských zručností. Výsledkom bolo prihlásenie sa na kurz GUE Tech 2, čo bol vtedajší vrchol technického potápania, ktorý nemal obdobu v žiadnej certifikačnej sieti na svete. Jeho špecifikom bolo, že aj keď zaplatíte obrovskú sumu za kurz, inštruktor nezaručuje, že daný kurz ukončíte kartičkou a certifikovaním. V roku 2002 sme sa naplno venovali príprave na kurz a v roku 2003 sme si pozvali do Chorvátska na ostrov Pag toho najlepšieho z GUE, course director-a Andrewa Georgitsisa. Vybrali sme si ho preto, lebo Andrew bol ten, ktorý určoval štandardy kurzov, celé riadenie a smerovanie výuky. Jednoducho povedané, keď už, tak nech nás vyhodí ten najvyšší z hľadiska výuky v celej organizácii. Andrew pracoval na projektoch WKPP v spolupráci s v tom čase už legendárnymi Georgom Irvinom a Jarrodom Jablonskim. Dnes sú Andrew spolu Jarrodom samotní legendami vo svetovom technickom potápaní. Andrewova kľúčová zmena na určovanie dekompresie a jej výpočtov bez použitia potápačského počítača, jednoducho iba v hlave potápača a v reálnom čase počas ponoru, to bol zásadný pokrok v našom potápaní.
Kurz sme absolvovali, a tým že ja som nemal predtým certifikáciu Tech 1 a ani Fundamental, tak som sa stal vlastne celosvetovo prvým kurzistom, ktorému sa to v rámci GUE podarilo. Ako nám Andrew povedal, túto výnimku nám mohol udeliť jedine on ako course director, nakoľko ani štandardy výuky GUE s týmto postupom nepočítali. Boli to ťažké dva týždne a pamätám si, že po nich som zhruba mesiac nemohol vidieť potápačský výstroj. Prakticky 24 hodín zapojený v kurze, neustále nové veci a príprava na ponory, náročné trimixové ponory, kde Andrew pozeral na absolútne každý detail. Napríklad naše výstupy sledoval na sekundy a centimetre, o zameraní sa na plnohodnotnú tímovú komunikáciu pod vodou ani nehovoriac. Voľba Andrewa sa potvrdila ako absolútne správna, bol totiž vynikajúci inštruktor a pedagóg. Okrem potápania vyučoval aj lietanie a preto jeho metódy boli z pohľadu výuky komplexné. V tom čase som ani netušil, že tu vznikajú základy môjho budúceho inštruktorovania.
Po návrate z kurzu sme sa naplno vrhli na lokality, predovšetkým do jaskýň a na trimixové ponory. Žiaľ Jožo v roku 2004 prestal potápať a tak v tom čase na Slovensku neexistoval pre mňa vhodný potápačský partner, s ktorým by som zdieľal nadobudnuté vedomosti. Nezostávalo mi nič iné, len sa začať venovať potápačom, ktorí sa zaujímali o nové a progresívne smery technického potápania. Preto som oslovil Davida Skoumala ako Instructor Trainera Trainera (ten čo certifikuje Instructor Trainerov), že mám záujem stať sa členom IANTD, ktorá bola najstaršou certifikačnou agentúrou na svete v oblasti technického potápania. David, s ktorým sme sa poznali od roku 1998 a práve on stál na začiatku mojej cesty technického potápania, sa zúčastnil na spomínanom kurze GUE Tech 2. Robil nám support a tak vlastne tiež prišiel na logiku a výhody DIR potápania. Keďže som vedel o flexibilite v rámci IANTD Central Europe a otvorenosti novým cestám, tak to bola správna a veľmi vhodná cesta. Takže od roku 2004 vyučujem technické potápanie ako Instructor a Instructor Trainer a do dnešného dňa mám certifikovaných cca 200 technických potápačov zo Slovenska a zahraničia. Samozrejme sa ako Instructor Trainer venujem aj výuke inštruktorov technického potápania, nakoľko som od začiatku výuky videl zmysel v rozvoji technického potápania cez kvalitných inštruktorov.
Tým, že pri mojich začiatkoch technického potápania nebola dostupná technika a jej konfigurácia bežná a štandardná, bol som zvyknutý, že sme neustále niečo vylepšovali a prekonfigurovávali. Odvtedy vznikla moja druhá záľuba v potápaní, a tým je hľadanie vylepšení alebo návrhov úplne nových súčastí pre potápanie. Tak vlastne vznikli moje prvé suché rukavice KUBI, keďže dovtedy najviac celosvetovo používané riešenie Check-Up sa ukázalo ako nevhodné hlavne pri našich extrémnych nápadoch. Napríklad ponor na Hincovo pleso bez podpory vrtuľníka v prakticky zimných podmienkach, ale aj ťažké jaskynné terény na Slovensku, ukázali nevhodnosť Check-up systému, ale aj ostatných dovtedy známych konštrukcií suchých rukavíc. Na základe týchto skúseností som sa rozhodol, že vymyslím úplne iný koncept a zameriam sa na funkčnosť a jednoduchosť pri používaní a servise. Veľmi mi v tom pomohlo pozeranie sa na svet potápania cez technológiu DIR, t.j. robiť veci jednoducho, efektívne a bezpečne (tri hlavné zásady DIR potápania, ku ktorým sa radí zároveň sa aj zabaviť).
Ďalšou oblasťou, v ktorej som pociťoval deficit na trhu, bolo tepelné zabezpečenie potápačov. Oslovila ma myšlienka elektrického vyhrievania a taktiež inej formy tepelnej izolácie, než len klasický podoblek. Strávil som množstvo hodín v lekárskej knižnici a na konzultáciách, kde som sa snažil pochopiť ako pracuje tepelná regulácia tela človeka a fyziologické mechanizmy. Výsledkom bola realizácia skutočne funkčného vyhrievania potápača, ktoré zohľadňovalo fyziologické potreby človeka pod vodou. Taktiež druhú oblasť – tepelnú izoláciu, sa mi podarilo dotiahnuť do úspešného konca a výsledkom bol produkt doplnkovej tepelnej izolácie ATP (Additional Thermal Protection), založenej na použití materiálu, ktorý má podstatne kvalitnejšie parametere z hľadiska izolácie ako textilné podobleky. Viacero produktov mám zaregistrovaných) na patentovom úrade.
Ako som spomínal, podieľam sa na množstve vylepšení, konštruovaní a zmenách v potápačskej technike a výstroji. V tejto oblasti spolupracujem s prednými výrobcami potápačskej techniky.
Krátke zhrnutie toho čoho si najviac cením v oblasti vývoja doplnkov pre potápanie:
– V roku 2002 som začal vyvíjať vlastnú konštrukciu jedinečných suchých rukavíc pre potápačov, ktoré sú v súčastnosti celosvetovo najobľúbenejšou značkou technických, ale aj rekreačných potápačov, ktorí chcú mať 100% istotu v efektívnom a zaručene spoľahlivom riešení. Riešenie je vyvinuté tak, aby poskytlo celoživotnú trvanlivosť výrobku. Obsahuje viacero unikátnych vlastností a detailov riešenia.
– Ďalej som vyvinul celú radu transportných vakov a ruksakov pre efektívny transport potápačského výstroja. Poznatky, ktoré som nadobudol počas jaskynných transportov som premietol do optimálnej konštrukcie týchto vecí. Ako špecifickú vec by som uviedol vyvinutie transportného nosiča DPV-Rucksack pre všetky extrémne, ale samozrejme aj bežné situácie na nosenie skútrov pre potápačov. Tento typ nosiča je prvým typom takéhoto druhu nosiča na svete.
– V spolupráci s partnerom sme vyvinuli prvé komerčne predávané vyhrievanie pre bežné potápanie, ktoré zohľadňovalo fyziologické potreby a telesné proporcie potápača. Taktiež som vyvinul prvú komplexnú tepelnú ochranu jadra tela potápača pre použitie v suchom obleku. Ako absolútnu svetovú novinku som predstavil systém tepelnej ochrany, v ktorej boli spojené dva základné typy telesnej ochrany. Pri tomto riešení som použil materiály, ktoré majú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti a je možné ich použiť aj pre potápanie. V dnešnej dobe toto riešenie úspešne používajú technickí potápači na celom svete.
Celkovo sa dá povedať, že vo všetkom, či už sa jedná o prevedenie ponorov, samotné potápanie, ideálny pohyb vo vode a taktiež v konštruovaní a vyvíjaní výstroja, vždy je jedinou cestou efektivita. Som presvedčený, že efektivita ide v ruka v ruke s bezpečnosťou a jednoduchosťou pri potápaní. Kľúčovou zmenou v mojom pohľade na potápanie, bolo detailné zoznámenie sa s technológiou potápania, ktorej sa vo všeobecnosti hovorí DIR. Avšak ďalším štúdiom a rozvojom týchto základných pravidiel človek pochopí komplexnosť, ktorá dáva jednoduchým a efektívnym riešeniam obrovskú výhodu a funkcionalitu.
V roku 2011 som na 12. ročníku Techmeeting-u českých a slovenských technických potápačov, prišiel s konceptom zmeny lokálneho stretnutia českých, slovenských, poľských a maďarských technických potápačov na medzinárodný formát a tento som v roku 2012 ako hlavný organizátor aj zorganizoval. 13. Medzinárodný Techmeeting sa konal v Bratislave za účasti vyše 300 technických potápačov z celej Európy a moje pozvanie prijali legendy nielen európskeho, ale aj svetového technického potápania. Viac informácii o tomto Techmeetingu je možné získať na týchto linkách:
http://www.techmeeting.eu/tm2012/index_sk.html
www.techmeeting.eu/tm2012/index_en.html
http://www.tvdive.cz/techmeeting_bratislava_2012__i._cast
http://www.tvdive.cz/techmeeting_bratislava_2012_ii._cast
http://www.tvdive.cz/pascal_bernabe_ponor_do_330m__techmeeting_bratislava_2012
http://www.tvdive.cz/kryzstof_starnawski_rozhovor_techmeeting_bratislava
http://www.tvdive.cz/osobnost_mesice__prof._mudr._frantisek_novomesky
V roku 2012 som bol oslovený majiteľom opálových baní na Dubníku, aby som mu pomohol s prieskumom tejto exkluzívnej lokality. V minulosti sa tam potápalo a po určitej dobe by bol záujem obnoviť potápanie a prieskum zatopených častí bane. Od začiatku roku 2013 sme začali pracovať na monitorovaní stavu lokality, tak aby bolo možné túto lokalitu okrem iného aj potápačsky ďalej rozvinúť a posunúť.
V roku 2013 som začal spolupracovať na meraní potápačov za účelom zistenia nových poznatkov o fyziopatológii dekompresie. Experimenty sú súčasťou projektu PHYPODE (www.phypode.org). Plánujem, konzultujem, organizujem a riadim potápačské operácie pre jednotlivé experimenty. A taktiež meriam potápačov pod vodou jedinečným prístrojom na vyhodnotenie výkonnosti a aktivity mozgu.
Mojou celoživotnou filozofiou v rozvoji potápačských zručností a vedomostí je neustále vzdelávanie. Vždy som sa snažil čerpať informácie a získavať skúsenosti od najlepších. Vždy prihliadam na to, že ak niekto chce učiť druhých, tak v prvom rade sa musí neustále vzdelávať on sám.
Bolo by toho ešte veľa, čo spomenúť a popísať o mojich záujmoch v potápaní. Tento dlhší a obšírnejší úvod však postačuje, aby ste si spravili obraz o mojich základoch a myšlienkach, z ktorých vychádzam pri stanovovaní ciest, ktorými sa v potápaní uberám.
Svoje plány a praktické potápanie sa snažím realizovať v rámci DIR-TEAM Slovakia, ktorý som za týmto účelom v roku 2005 založil a združuje ľudí, ktorí majú skutočne seriózny záujem o praktické technické potápanie. Okrem toho som predsedom Sekcie speleopotápania Slovenskej speleologickej spoločnosti a v nej sa snažíme zamerať a naďalej rozvíjať potápačský prieskum jaskynných lokalít na Slovensku.
Ešte pripojím pár slov o podstatnej veci, ktorou je pre mňa šport. Od malička rád športujem, či už sú to kolektívne (predovšetkým futbal) alebo individuálne športy (tenis a pod.). Ale v súvislosti s potápaním chcem spomenúť beh, ktorému som sa začal venovať od 30.4.2012. Začal som behať iba kvôli udržaniu váhy a kondície. Koncom roka 2012 som si stanovil cieľ – skúsiť zabehnúť ČSOB maratón v Bratislave v marci 2013. Cieľ sa mi podarilo splniť a začal som sa behom vážne zaoberať v súvislosti s potápaním. Okrem iného aj v kontexte s tým, čo trápi 95% potápačov a tou je spotreba. Aj keď som ju ja nikdy nemal veľkú, ale vďaka behu som našiel spôsob ako spotrebu dýchacieho plynu ešte znížiť. Beh je skvelým prostriedkom zvýšenia kondície a zníženia spotreby. Získaním kondície, ale predovšetkým vhodným dýchaním, t.j. zameraním sa na frekvenciu a štýl, je možné dosiahnuť pozoruhodné výsledky.
Som ženatý a mám tri dcéry. Od detstva žijem v Bratislave a v súčastnej dobe kúsok od nej.
Moje inštruktorské oprávnenia (link): EANx Instructor Trainer, AEANx Instructor Trainer, Full Trimix Instructor Trainer, EANx&Trimix Gas Blender Instructor Trainer, Technical Instructor Trainer, Technical Cave Instructor Trainer, Technical Wreck Instructor Trainer, Advanced Cave Side Mount Instructor Trainer
IANTD World Headquarters
www.iantd.com
Peter Kubička
www.kubi.sk