Potápanie v železničnom tuneli / Diving in railway tunnel

Na I. zraze speleopotápačov (október 2012), ktorí pomáhali skúmať a objavovať zatopené jaskyne Muránskej planiny nás oslovil Dušan Hutka zo Speleoklubu Tisovec, či by sme nepreskúmali tak trochu zvláštnu lokalitu – zatopený železničný tunel.

Tunel má hneď niekoľko zaujímavostí. Tou prvou je. že bol postavený v období Slovenského štátu počas II. svetovej vojny, ako riešenie problému s dopravou po pripadnutí časti Slovenska Maďarsku po Prvej viedenskej arbitráži. Samotný tunel bol komplet dokončený, avšak kým sa stihli vybudovať prípojné trasy, vojna skončila a tunel stratil využitie z hľadiska dopravy. Takže cez tento dokončený a plne funkčný tunel nikdy neprešla žiadna lokomotíva ani vlak. Druhou zaujímavosťou je, že bol postavený počas vojny za necelé dva roky a za sumu približne 300 miliónov vtedajších korún. Po vojne bol využívaný na rôzne účely (vraj aj uskladnenie tajného vojenského materiálu). Posledné desaťročia sa však nevyužíva vôbec. Tunel je dlhý 2 km a v 1997 bol vyhlásený za chránený areál, keďže sa v ňom nachádza jedno z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov.

Keďže nás netopiere neberú, zaujímali sme sa o to, či sa tam niekto niekedy potápal. Vraj nie (a to je ďalšou zaujímavosťou tunela) a aj preto by bolo dobré ho preskúmať. Takúto príležitosť si samozrejme nemôžeme nechať ujsť a preto sme sa operatívne dohodli na prieskume a odhalení jeho tajomstva.

Zvažovali sme aký objem flaší použiť. Keďže sme nemali žiadne informácie o tom, že by sa v tuneli niekto niekedy potápal, nemali sme predstavu o hĺbke, dĺžke zatopenej časti a podmienkach. Preto sme zvolili dostatočný objem aj pre dlhší prienik, aby sme to sfúkli hneď na prvý krát.
Očakávali sme nejakú zvláštnosť, ale že nájdeme uprostred stromov, len malý kúsok od cesty, relatívne malú jamu a z nej trčiaci portál obrovského železničného tunela. Jama sa pravidelne zatápa a preto nie je vidno celý portál. O to viac nás to lákalo.

Po zanorení sme zistili, že po cca 10 metroch je tunel zasypaný a potvrdilo sa, že sa klenba čiastočne prepadla. Nafilmovali sme detaily poškodeného stropu, zával a ostatné priestory a vyšli z vody. Zbalili sme veci a odišli preskúmať druhú stranu tunela. Autom nám to trvalo približne 10 minút a ocitli sme sa pri druhom portále tunela. Táto strana vstupu je komplet suchá a preto sme videli celý portál. Opäť sme sa prezliekli, naložili na seba výstroj a vydali sa na cca 1,5 km cestu tunelom. Nakoniec z toho bolo skoro 1,7 km, kým sme dorazili k vode. Voda začala postupne stúpať a pod nami sa objavila kryštálová voda. Dorazili sme k závalu z druhej strany a rovnako ako predtým sme všetko zdokumentovali.

Po vynorení nám už cesta späť ubiehala pomerne rýchlo, nakoľko sme ju už “poznali” a vedeli, na čo si máme dávať pozor. Taktiež nám v hlave behali myšlienky nad tým čo sme videli a zažili. Bolo to skutočne veľmi neobvyklé potápanie. Ale čo bolo podstatné, že sme odhalili roky trvajúce tajomstvo tunela.

Viac informácií a video bude prezentovaných na II. zraze speleopotápačov, ktorí pomáhali skúmať a objavovať zatopené jaskyne Muránskej planiny, ktorý sa uskutoční v októbri 2013.

Peter Kubička
kubi@kubi.sk