Niektoré naše pocity sú určitou formou eufórie. Visím si len tak v priestore, celý svet je mimo tohoto priestoru, je niekde hore a sem z neho neprenikne ani hlások, ani gram toho čo tam hore je. Pohnem sa a cítim okolo seba to čo ma obklopuje. Cítim, že voda ma prijala a je ochotná mi dovoliť byť tam a neublížiť mi.

Pre rokmi som prišiel na to, že mojim veľkým koníčkom je učiť ľudí potápať. Nie však tak ako to robí väčšina inštruktorov. Mojim cieľom vždy bolo nájsť v potápaní dokonalosť a mám zmysel pre detaily.

Potápanie mám v sebe. Cítim ho ako málo kto. Viem odhadnúť kedy je správna chvíľa niečo urobiť a čo bude nasledovať za pár okamihov. Častokrát počujem od ľudí s ktorými som na ponore, ako keby som bol pred niekoľko krokov napred. Ja to tiež tak cítim.

Čím viac sa nad tým zamýšľam, tým viac vidím, že potápanie nie je o tom, ako vojsť do vody a nejako to ustáť. Skutočné potápanie je ako keby inou dimenziou existencie človeka. Je to iný svet, iná emócia.

Kto sa vie potápať, naozaj potápať, má jednu veľkú výhodu: dokáže naplno precítiť ten pocit, kedy nás niečo obklopuje. Ľudia majú pocit, že vzduch ich neobklopuje, že je tak nejako okolo nich – nič. Vo vode je to inak. Už keď sa do nej ponárate, cítite jej hustotu, jej chuť a vôňu.

Možno niečo podobné poznajú parašutisti skáčuci voľným pádom. Cítia hmotnosť a hustotu vzduchu. Na rozdiel od potápania, však majú len jednu cestu dolu. V potápaní je to ako keby ste boli nezávislí od toho kde je zem a kde hladina. Vy si určuje kam pôjdete a ako dlho tam budete.

Častokrát si ľudia povedia, že pri potápaní sa vznášajú. Tento pocit je len pre vyvolených. Len pre tých ktorí to naozaj vedia aj bez toho aby boli odkázaní na výstroj. Skutočné potápanie je o tom, že kontrolujete všetko to čo robíte a vidíte, to čo chcete vidieť.

Ťažko sa niečo vysvetľuje tým, ktorí s tým neprišli do kontaktu. Nevadí mi, ak si tieto myšlienky prečítajú ľudia, ktorí si povedia, že oni by to nikdy nerobili. Skutočné potápanie je totiž naozaj len pre “vyvolených”.

Peter Kubička