Túto otázku dostávam tak často, že mi nič iné nezostáva ako raz a navždy na ňu odpovedať týmto blogom. Dúfam, že si v nej každý nájde svoju odpoveď.

Pre istotu na úvod uvediem, že učím iba technické potápanie. Nie že by som podceňoval rekreačné potápanie, mám na to však svoje dôvody, ktoré sa pokúsim teraz popísať.

Byť technickým potápačom nie je o výstroji, práci so stage, V-drille, S-drille, bezpečnom vypúšťaní bójky, práci s navijakom, svetlom, komunikáciou v tíme, efektivite kopu a trimu, znalostiach dekompresie, orientácii v priestore, odhadovaním potencionálnych rizík ponoru, optimálneho gas manažmentu, predvídaní, chápaní vzťahu hĺbka-čas, znalosti predponorovej prípravy, realizácii ponoru v ťažkých podmienkach (napr. na lodi, v prírode), synergii konfigurácie a unifikácie, znalosti modifikácie deepstopov a vplyvu výstupovej rýchlosti, výhodách prepínania zmesí, atď atď. Dalo by sa dlho pokračovať…

Pointa je v tom, že toto sú vedomosti, ktoré potápanie umožňujú robiť lepšie, efektívnejšie, bezpečnejšie, s prehľadom a nadhľadom, so systémovým prístupom a koncepčne zamerané. Ale to čo robí rozdiel medzi technickým potápačom a rekreačným je predovšetkým v uhle pohľadu na potápanie. V jeho zmýšľaní a myslení.

Moje nastavenie vnímania potápania je posunuté smerom k technickému. Čo to znamená? Nie že by som nevedel vysvetliť vyliatie masky alebo šnorchla, použitie žaketu, ukázať základy nasadenia automatiky na fľašu a poskladania výstroja, či ťahania postihnutého potápača po hladine. V tom to nie je. Som však inde v myslení a pohľade na potápanie a tak začiatočníci znamenajú pre mňa vracanie sa späť do minulosti. Preto sa rád vyhýbam učeniu základov potápania. Na jednej strane ma to prudko nebaví lebo mám rád keď môžem rozvíjať schopnosti a vedomosti záujemcov o potápanie. Nie ich stavať z nuly. Je to pre mňa okrem iného hrozná nuda a otrava vysvetľovať, že plutvy nemajú ľavú a pravú nohu, že a prečo sa maska musí opľuť, a pod.

Ďalšou zásadnou vecou je, že by som sa musel zaoberať výstrojom, ktorý považujem za nesprávny pre potápanie. Rôzne chaotické žakety, rozstrihnuté plutvy, šnorchle s štyrmi a viac ventilmi, cingrlátka, krížom krážom povešanú výstroj a iné výstrelky najnovšej módy potápačského priemyslu. Zdôvodňovať prečo to tak nemá byť pre rekreačného potápača mi uberá strašne veľa energie lebo aj tak to poväčšine nepochopí. Ako aj inde v živote, aj tu platí, že veľa vecí pochopíme až keď s nimi máme vlastnú skúsenosť a uvidíme ich komplexne.

Keď ku mne príde rekreačný potápač, ktorý vie ako si má nasadiť plutvy, masku, prečo farba krídla alebo žaketu nie je tou rozhodujúcou vecou a má záujem naučiť sa bezpečnejšie potápať, tak naopak, toto ma teší a túto prácu mám rád. Tento človek má otvorenú hlavu a je ochotný zmeniť svoje myslenie.

Úplne ideálna situácia je, keď mi záujemca povie, že sa chce potápať tak, aby mohol ísť bezpečne a v pohode do jaskýň, hĺbok, náročných prostredí a atp. Tento človek je pripravený na zmenu myslenia z rekreačného na technické potápanie.

Ak som nedostatočne vysvetlil v predchádzajúcom texte to čo som chcel, pokúsim sa to zhrnúť do jednej vety. Asi ťažko by ste dosiahli aby vás Michael Schumacher učil v autoškole šoférovať (pozn. tento text som písal ešte pred jeho tragickou nehodou). Vysvetľovať prečo sa má radiť a stláčať spojka, kde je brzda a kde plyn a že to nie je to isté, kde sa púšťajú stierače a zapínajú svetlá, je pre niekoho, kto vidí šoférovanie a jazdenie stratou času a neschopnosťou vcítiť sa do pocitov začiatočníka. Naopak, detaily jazdy, rozpoznávanie apeksov zákrut, ideálnej stopy na vjazde a výjazde zákrut, a iné vysoko náročné znalosti, profesionálny pretekár vie presne a optimálne vysvetliť. Nie je zaťažený návykmi z autoškoly kde sa musia robiť skratky a vyžaduje sa určitá povrchnosť v precíznosti.

Preferujem špecializáciu a profesionalitu. Aj vo svete je tento trend vo výuke potápania bežný. Nikto z inštruktorov technického potápania, ktorý dosiahol určitý level vlastného rozvoja v technickom potápaní neučí rekreačné potápanie. Je to absolútne nemysliteľné a tak je to v poriadku.

Tento blog neznamená nejaké vyviňovanie sa a ospravedlňovanie. Len som chcel raz a navždy dať dokopy text na ktorý sa môžem odkázať keď opäť dostanem túto otázku 🙂

Peter Kubička