Slovenské opálové bane sú unikát a za tých niekoľko rokov čo tam chodím, mi dlho vŕtalo v hlave ako zachytiť túto krásu. Existuje viacero dobrých fotografií, ktoré tam boli urobené, ale ani jedna taká akú by som si predstavoval. Začiatkom roka sa začali rysovať obrysy toho, že by sa môj sen mohol naplniť.

Ako som písal v inom blogu, zhruba pred rokom som oslovil renomovaného fotografa Martina Strmisku na spoločnú prácu v oblasti fotenia pod vodou so zameraním na technické ponory a potápanie.

Preskočím obdobie prípravy Martina na jaskynné potápanie lebo som to dostatočne popísal v spomenutom blogu a prejdem priamo na náš spoločný projekt dokumentácie Slovenský opálových baní – Slovak Opal Mine Photography.

Jedna zo skúšobných fotografií – takto začíname každú scénu. Urobíme skúšobné nasvietenie, umiestnenie potápača/ov a potom dlho premýšľame ako to uchopiť, aby výsledok bol čo najlepší.

Fotenie v Slovenský opálových baniach je naozaj veľmi náročné. Resp. ani by nebolo ak by sme nemali s Martinom tie najvyššie požiadavky na výsledok. Ide nám o to, aby fotografie mali svetelnú atmosféru, neboli prvoplánové a obsahovali tajomno, ktoré tam cítite na každom kroku. Zobrať niekoľko potápačov, rozdať im blesky alebo svetlá s pokynom nech svietia za seba je niečo čo nás už nenapĺňa svojou originálnosťou. Takých, ale uznávam že krásnych, fotografií je veľmi veľa a je to už bežne používaná fotografická technika na fotenie jaskýň.

Skúšobná fotografia pomocou ktoré hľadáme ako zachytiť daný priestor čo najlepšie a aké rozostavenie svetiel bude fungovať čo najlepšie podľa našich predstáv.

Na to aby sme mohli realizovať naše predstavy potrebujeme viacero bleskov a video svetiel. Tieto treba rozmiestniť po scéne a dávať pri tom veľký pozor na pohyb. Kalivosť v týchto priestoroch je obrovská. V niektorých častiach dokonca stačí väčší pohyb vo vedľajších tuneloch a už tam vzniká mliečny efekt. Voda postupuje tunelmi a viditeľnosť sa z kryštálovo čistej vody mení na ľahký opar alebo hmlu. My však chceme v našich fotografiách tú kryštálovo čistú vodu. Mojou úlohou v našom tíme je pripraviť scénu. To znamená rozmiestniť svetlá a blesky bez toho aby som to tam ani trochu neskalil. Prvé pokusy boli komplikované v tom ako preniesť viacero bleskov a videosvetlá. Pri počte 6-8 kusov to už nie je jednoduché. A potom manipulácia s nimi. Ako som spomenul, kalivosť je extrémna a už len jednoduché položenie s najvyššou opatrnosťou okamžite zdvihne obláčik sedimentu, ktorý už neklesne, ale vznáša sa priestorom. Po viacerých riešeniach sme našli spôsob efektívneho transportu a aj riešenie kalivosť pri pokladaní a rozmiestňovaní bleskov a svetiel. Samozrejme, že to neprezradím a zostane to naše know-how 😉 Takto máme zaručené, že podobné fotografie tam len tak ľahko nevzniknú 🙂

Napríklad táto fotografia má približne šesť verzií a každá má trochu inú prácu so svetlom. Vždy máme iba jeden pokus a preto musí byť naša príprava a realizácia čo najpodrobnejšia.

A nejde iba len o rozmiestnenie bleskov, ale aj o to aby nám to celé fungovalo a celá scéna blyskla tak, ako potrebujeme. Toto je veľký problém docieliť to. Blesky sa musia správne nastaviť, potom schovať tak, aby dávali optimálne svetelné podmienky pre fotenie a zároveň, aby výsledok mal hlavu a pätu.

Po tomto nastavení svetelnej časti scény musím zaujať vhodnú pozíciu. Vždy musím kalkulovať s tým, že na niektoré prechody má len jeden pokus lebo aj malý pohyb vody v tuneloch ju zakalí. Preto si vždy scénu s Maťom na suchu prejdeme, potom si musím premyslieť pohyb a dráhy pri rozmiestňovaní a následne pri fotení. V tomto je to fascinujúce, keď nám to po všetkom vyjde tak ako sme si naplánovali. Ale väčšinou to tak nie je. Vyžaduje to opravné ponory a ďalšie vylepšovanie scény. Každý fotograf pozná situáciu, že na odfotenie jednej dobrej fotografie potrebuje x pokazených, kde neklapne všetko ako má. A pod vodou to platí x-násobne.

Príprava tejto fotografie zabrala asi 30 minút, vyžadovala po mne milimetrové presúvanie, čo predstavuje absolútne precíznu prácu so vztlakom a dokonalý pohyb pod vodou. Každý čo i len malý neopatrný pohyb pri rozmiestňovaní svetiel spôsobí okamžité zakalenie priestoru a tým pádom znehodnotenie fotografie. Základnú schému scény sme mali vymyslenú, ale nevedeli sme presne odhadnúť ako bude fungovať spodné svetlo vzhľadom na Maťovu pozíciu. Miesto sa nachádza v hĺbke približne 25 metrov a keď k tomu pripočítame následné fotenie 15 -20 minút v 4 stupňovej vode, ktoré spočíva v absolútnej nehybnosti na mieste, prípadne s centimetrovým posúvaním vpravo, vľavo, hore dolu podľa Maťových pokynov, vychádza nám častokrát jedna, maximálne dve scény na ponor. O to kvalitnejšia musí byť naša príprava lebo na samotnú realizáciu máme tzv. jeden výstrel. Ale ani Maťo to nemá jednoduché v tej studenej vode. Čaká nehybne niekoľko metrov pred pozíciou na môj pokyn, že všetko je pripravené. Nemôže sa pohnúť lebo tieto pomerne úzke tunely fungujú ako piest. Malý pohyb a všetok sediment sa pohne v smere pohybu. Znamená to, že to čo si so sebou prinesieme musíme nechať pred scénou a myslieť na to, že pohyb znamená vtlačenie sedimentu do foteného priestoru. Takže najprv mrzne Maťo a potom ja. Túto fotografiu stále považujeme za pracovnú a myslíme si, že pôjde zrealizovať ešte inak a lepšie.

Z tých veľa ponorov, ktoré sme tam v posledných mesiacoch zrealizovali sme vybrali podľa našich predstáv 13 najvhodnejších fotografií, ktoré charakterizujú tento priestor. Momentálne z nich finalizujeme kalendár na rok 2016, ktorý chceme spraviť vo vysokej kvalite, vo veľkom formáte 60×40 cm, na veľmi kvalitnom papieri a s luxusnou lesklou tlačou. Vymysleli sme ho tak, že dni a mesiace sú na spodnom čiernom pruhu bez narušenia fotografie tak, aby po strate aktuálnosti ho bolo možné odrezať a spraviť z neho trvalý obrázok, ktorý sa môže zaramovať. Tu je náhľad ako bude kalendár a jeho jednotlivé listy vyzerať:

Prvý kontrolný náhľad kalendára v rozmere 1:1

Spomínal som to už veľa krát na rôznych fórach, v množstve rozhovoroch, článkoch a blogoch, moje potápanie nie je len za vodou, ale predovšetkým za príbehmi. A príbeh Slovenský opálových baní, starých vyše 500 rokov je tak silný, že vyžaduje iný silný príbeh a ním je projekt Slovak Opal Mine Photography. Som presvedčený, že s Martinom do toho dávame všetko naše úsilie, jeho fotografické zručnosti a vedomosti, moje potápačské zručnosti a skúsenosti s cieľom vytvoriť niečo trvalé a hodnotné. Dúfam, že tým potešíme aj ostatných milovníkov vodného prostredia.

Možno niekoho bude zaujímať technika, ktorú používame. Na nasvetlenie týchto scén a priestorov podľa našich predstáv potrebujeme trochu viac a inej techniky ako sa normálne používa. Niektoré priestory sú veľmi veľké alebo členité pre použitie slabých svetiel alebo menej výkonných bleskov. Prípadne na dosiahnutie niektorých efektov ich budeme potrebovať niekoľko. Preto ako prvé sme si potrebovali dať dokopy potrebné blesky a svetlá. Martinovi sa podarilo zabezpečiť štyri super výkonné blesky Subtronic priamo od výrobcu. Vtedy sme videli obrovský rozdiel vo výsledkoch, ktoré sme mali ešte bez nich. Teraz to bola úplne iná liga svietenia. Martin používa na fotoaparát Nikon púzdro Subal, ktoré má ako ich dvorný fotograf k dispozícii. Jeho obrovský dome port nám umožnil dávať fotografiám celkom iný rozmer. Ja už dlhú dobu používam video svetlá GRALmarine, ktoré nám pomohli vytvoriť vo viacerých fotkách zvláštnu atmosféru pri svietení niektorých detailov, hlavne stien. Aby sme zachovali tajomno, na dokresľovanie foto používame blesky INON. Spolu máme k dispozícii 7 bleskov a 4 video svetlá.

Tento náš projekt nekončí tohtoročnou prácou a budeme pokračovať aj v roku 2016. Vždy si budeme nachádzať nové a nové pohľady na nové a nové miesta v Opálovkách. Obaja sme maximalisti a stále nespokojní lebo vieme, že vždy je priestor na zlepšenie a hľadanie nových detailov priestoru a umiestnenia svetiel tak, aby naše Slovenské opálové bane zažiarili v celej svojej kráse.

Viac informácií o Slovenských opálových baniach sa môžete dočítať aj na stránkach www.opalmine.eu. Zatiaľ som to spracoval len v anglickej verzii, ale časom pripravím aj slovenskú verziu.

Peter Kubička