Určite každý z vás zažil počas potápania nejakú formu stresu. Či už pred ponorom alebo počas ponoru. Článok sa venuje pohľadu na stres súvisiaci s potápaním z viacerých uhlov pohľadu a odhalí vám možno zatiaľ nepoznanú formu pozitívneho stresu. A napríklad aj to, či ste na potápaní závislí a že potápanie môže byť útekom pred stresom.
Človek je tvor senzitívny, vníma podnety a následne na ne reaguje. Hans Selye* definuje stres ako nešpecifickú alebo všeobecnú telesnú reakciu. V prípade, že na organizmus sa kladie určitá požiadavka, objaví sa táto telesná reakcia. Požiadavka môže byť napríklad stav v ktorom musíme prežiť alebo aj požiadavka, ktorú kladieme na seba pri dosahovaní určitého cieľa (ktorý nám bol stanovený alebo sme si ho stanovili sami).
Pozrieme sa na spojenie stresu a potápania z troch uhlov pohľadu:
- Potápanie ako prostriedok na odbúranie stresu
- Stres prítomný počas neobvyklej situácie pri potápaní
- Vyhľadávanie pozitívnych a negatívnych stresorov pri potápaní
Obsah:
Úvod
I. Potápanie odbúrava stres
II. Stres a krízové situácie pri potápaní
III. Závislosť na potápaní
Na základe tohto článku si môžete ozrejmiť vlastné podnety, ktoré vás vedú k potápaniu. Taktiež vám môže pomôcť v náročnejších situáciách, napríklad pri obtiažnejších formách potápania (technické potápanie).
Preto zrejme v prvej kapitole budú hľadať odpovede rekreační potápači, v druhej technickí potápači a tretej skupine sa asi nájdu všetci.
- Pre prvú skupinu (rekreační potápači) to môže byť návod ako potápaním riešiť dôsledky negatívneho stresu v bežnom živote alebo privádzať si potápaním pozitívny stres, tzv. eustres, ktorý je reakciou na pozitívne udalosti (pozitívny stres zažíva napríklad víťaz).
- Pre druhú skupinu (technickí potápači), môže byť tento text návodom ako predchádzať stresu a jeho následnému prejavu, ktorým je častokrát panika. Taktiež ako reagovať v stresovej situácii, keď už stres nastane.
- Všetkých potápačov sa týka tretia skupina lebo zrejme nikomu sa nevyhnú určité fázy vyššieho zaujatia pre potápanie a niektorí musia neskôr riešiť a hľadať ďalšie formy potápania a nové podnety v ňom. Návod ako tieto veci rozpoznať a riešiť by mohol dať text v tretej kapitole.
Stres môže byť prítomný v dvoch formách:
- ako reakcia na negatívnu udalosť – distres
- ako reakcia na pozitívnu udalosť (podobne ako pri eufórii) – eustres
Aby sme vôbec mohli hovoriť o súvislostiach so stresom, musíme si ozrejmiť základnú schému deja v stresovom reťazci:
Stresor – >> Stresová reakcia – >> Dôsledky stresu
Takže aby vôbec vznikla stresová reakcia musím nastať nejaký podnet, nazývaný stresor. Môže ísť o udalosť, situáciu alebo objekt, ktorý kladie na človeka nejakú požiadavku. To znamená, že stres je fyziologickým stavom, ktorý sa tvorí v organizme pôsobením spúšťacieho podnetu.
Tento stav spôsobuje fyziologickú reakciu, ktorá zahŕňa v sebe špecifické zmeny v nervovom systéme a endokrinných žľazách. Tieto zmeny sa spúšťajú pod vplyvom vnútorných alebo okolitých podnetov.
|
Stresor v potápaní |
Príklad dôsledku pôsobenia stresoru |
| Tma a znížená viditeľnosť | Strata partnera alebo orientácie, nekontrolovaný výstup, prepad do hĺbky |
| Zima | Strata psychickej pohody, iracionálne správanie, zmätené rozhodnutia, zrýchlené dýchanie |
| Strach a obava | Nesústredenosť, strata orientácie, ignorovanie signálov, iracionálne správanie |
| Strata partnera | Zmätené rozhodnutia, nekontrolovaný výstup na hladinu, ohrozenie života pri kombinácii s iným stresorom |
| Dezorientácia v priestore a v situáciách | Zmätené rozhodnutia, ohrozenie života pri kombinácii s iným stresorom, iracionálne správanie |
| Problémy s výstrojom | Nekontrolovaný výstup, prepad do hĺbky, zmätené rozhodnutia, ohrozenie života pri kombinácii s iným stresorom |
| Uviaznutie | Strata partnera, zmätené rozhodnutia, ohrozenie života pri kombinácii s iným stresorom, zrýchlené dýchanie |
| Náhla zmena (napr. prostredia: prúd, chlad, teplo, viditeľnosť) | Strata partnera, zmätené rozhodnutia, ohrozenie života pri kombinácii s iným stresorom, vyčerpanie, zrýchlené dýchanie |
| Vyčerpanie a únava | Zmätené rozhodnutia, iracionálne správanie, ohrozenie života pri kombinácii s iným stresorom, zrýchlené dýchanie |
Ako reakcia na podnety (stresory) sa spúšťa stresová reakcia. V potápaní nás zaujímajú jej dva prejavy:
- Iracionálne správanie
- Panika
Organizmus sa snaží s negatívnym stresorom vyrovnať v zmysle reakcie „útok alebo útek“. Útok je iracionálne správanie kedy činnosť nezodpovedá potrebám a dôsledkom, v snahe riešiť danú vec skratkovitým konaním, častokrát v štýle: čo nás prvé napadne. Pokiaľ by nenastala stresová reakcia, tak reakcia na daný stav by bola po vyhodnotení dostupných informácií, vytvorenie logického plánu konania a jeho následného vykonania.
Iracionálne správanie je správanie bez zváženia všetkých okolností a možností. V iracionálnom správaní sa premieta nedostatok informácií, neanalyzovanie okolností, podnetov a signálov.
Panika je prudké a v krátkom časovom intervale trvajúce iracionálne správanie. Panika je v potápaní vážny problém lebo môže eskalovať do fatálneho konca.
Pozn. autora: pri výcviku krízových situácií sa častokrát stretávam s nasledovnou situáciou, ktorá je typickým iracionálnym konaním. Pri vytvorení situácie úniku bubliniek z miesta pripojenia I. stupňa automatiky do ventilu fľaše, si postihnutý okamžite zatvára tento ventil bez ohľadu na to, že z neho dýcha a následne sa dostáva do paniky kvôli nedostatku dýchacieho plynu. To isté sa stáva aj keď partner rieši daný problém. V snahe rýchleho uzatvorenia ventilu pre zabránenie straty dýchacieho plynu, znemožní partnerovi dýchať z daného ventilu prostredníctvom automatiky, ktorú má v ústach. Toto konanie je typicky prípad reakcie „útok“. Ako som uviedol, iracionálne správanie a panika je okrem iného aj nezváženie všetkých možností, v tomto prípade neprejdenie na záložnú automatiku. V prudkom slede tak nastáva skrat v myslení a nekontrolovaný výstup na hladinu. Toto je typický prípad reakcie „útek“. Pritom by stačilo pred začatím zatvárania ventilu prejsť na inú automatiku a až potom začať konať nápravu vzniknutého problému.
O tejto problematike si viac povieme v kapitole „Stres a krízové situácie pri potápaní“.
V tejto súvislosti musíme spomenúť aj opačný prípad. Pozitívnym prejavom iracionálneho správania môže byť zotrvanie vo vode keď sa v našej blízkosti zjaví žralok. Môže sa tak udiať z ohromenia a fascinácie vizuálnym zážitkom. Všetci potápači dobre vedia, že tých druhov žralokov čo „žerú“ potápačov je minimálne a vidieť živého žraloka v jeho prirodzenom prostredí je neuveriteľné šťastie a náhoda. Takže to čo sa javí ako iracionálne správanie pre „suchozemcov“, je vlastne dôsledok pozitívneho stresu. A to je jeden z dôvodov prečo sa potápame.
Na konci stresového reťazca sú dôsledky stresu, ktoré môžu byť rôzne: negatívny zážitok dočasný alebo trvalý, poškodenie zdravia, strata výstroja, strata motivácie do potápania, strata záujmu o potápanie, strach z vody alebo potápania, strach a obava z rovnakých alebo podobných situácií, panika a stres vyvolávajúce spomienky alebo obdobné situácie (aj iba imaginárne, ktoré nemajú reálnu existenciu).
Stresor môže byť aj imaginácia predstáv, t.j. naše vlastné myšlienky a pocity, ktoré sa nemusia zakladať na reálnych základoch. Poväčšinou sa tieto imaginárne predstavy nereálne pocity a predstavy odbúravajú postupným získavaním skúseností, vedomostí a zručností. Častokrát môže pomôcť odbúrať predponorový stres získanie bližších a detailnejších informácií o danej lokalite.
Môžeme tak odstrániť predponorové napätie, ktoré je často následok stresu, konkrétne stresových faktorov:
- Strach z nepoznaného
- Strach zo zlyhania (čohokoľvek) alebo z poruchy (napr. výstroja)
- Obava z vlastného výkonu
Strach je dôležitý prvok v našom živote lebo nám vytvára určité hranice pre naše chovanie. Avšak si treba uvedomiť, že niekedy sú naše schopnosti vyššie ako ich my sami oceňujeme. Tu môže byť vhodné správne povzbudenie a poukázanie na ne od niekoho skúsenejšieho. Viera v reálne vlastné schopnosti pomáha prekonať prekážky.
Na druhej strane stojí argument preceňovania vlastných schopností. Potláčanie strachu v tomto prípade je nevhodné lebo maže hranice toho čo sme naozaj schopní a toho kde naše schopnosti nie sú dostatočné. Ako aj v predchádzajúcom prípade, je veľmi vhodné ak niekto skúsenejší reálne zhodnotí a poukáže naše možnosti a schopnosti a zabráni tak dôsledkom z nesprávneho konania.
Ako vo všetkom, aj v potápaní, nedostatočná alebo prehnaná sebadôvera, ovplyvňujú naše konanie rôznymi dôsledkami. Zapamätajte si, máte na to, čomu ste sa naučili a bojte sa keď sa nebojíte.
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že strach je stresor negatívny aj pozitívny. Negatívny, keď nám tzv. „zväzuje nohy a ruky“ v účelnom konaní a pozitívny keď nám bráni konať cez vlastné hranice. Strach je ako brzda, niekedy ju treba povoliť a inokedy zatiahnuť. V určitých prípadoch funguje ako blokátor pozitívneho správania, ktorý treba odstrániť a naopak, môže fungovať ako záchranná brzda.
I. Potápanie odbúrava stres
Počas ponoru pôsobia na potápača úplne iné faktory ako v bežnom živote. Za prvé, nedostáva toľko podnetov ako je zvyknutý zo „suchého“ sveta a za druhé, sú iného charakteru. Človek je zdanlivo v uzatvorenom prostredí, do ktorého neprenikajú “chápadlá” bežného života. Dá sa povedať, že počas ponoru je potápač ako keby paralelnom svete. Je síce prítomný na planéte zem, ale presah “suchého” sveta do „mokrého“ sveta je minimálny. Nezvonia tu telefóny, nie je zastihnuteľný pre nikoho, neohrozuje hluk áut, nie sú prítomné negatívne chute a vône, padajúce predmety, hluční susedia, žiadne rušenie ruchom ulice, problémy s požiadavkami šéfa alebo životného partnera, atď.
V tomto relatívne krátkom čase počas ponoru, je tak človek dočasne odtrhnutý od problémov (stresorov), ktoré ho ťažia, lebo ich v danom momente nemôže riešiť. Na druhej strane dostáva podnety a požiadavky iného charakteru a tým sa mu ešte viac darí zabúdať na jeho „suchozemské“ problémy.
Všeobecne sa dá povedať, že počas potápania je človek vystavený oveľa menším požiadavkám na neho. Preto sa potápanie označuje aj tzv. relaxačná forma oddychu.
Je zaujímavé a určite ste si to všimli na sebe, že ak ponoríme hlavu pod vodu, náš mozog sa ako keby prepne do iného módu a prestane intenzívne myslieť.
Je veľkou výhodou, že potápanie sa deje výlučne v prírode. Príroda je významný faktor pôsobiaci ukľudňujúco. Aj keď samotný pobyt v ňom neznamená extrémne emocionálne prílevy radosti avšak pobyt v tomto prostredí je všeobecne prospešný pre náš organizmus. Preto ak potápanie spojíme s nejakými ďalšími aktivitami, ako je pobyt v prírode, v kruhu priateľov, dobré jedlo, vizuálne zážitky, ticho lesa alebo šumenie mora, hojdanie na vlnách, príjemné prehrievanie slnkom, občerstvujúci vánok, je potápanie skvelou formou odbúrania stresu.
Tu si ale musíme uvedomiť, že všetko by malo mať hranice a existujú aj rôzne formy závislosti. O jednej z nich si povieme v kapitole „Závislosť na potápaní“.
- Záverom tejto kapitoly môžeme vysloviť predpoklad, že potápanie odbúrava stres pre neprítomnosť negatívnych stresorov (iniciátorov distresu).
II. Stres a krízové situácie pri potápaní
-
Ako sa stres prejavuje v organizme
- Alarm
Počas alarmujúceho štádia sa organizmus pripravuje na akciu. V organizme začínajú prebiehať zmeny v hormonálnom a nervovom systéme. Stúpa hladina adrenalínu, zrýchľuje sa činnosť srdca a stúpa krvný tlak, zvyšuje sa frekvencia a intenzita dýchania a stúpa svalové napätie (dôsledkom posledných dvoch uvedených prejavov môže byť pozitívny vztlak a nekontrolované stúpanie). - Reakcia
Organizmus sa snaží so stresorom vyrovnať v zmysle reakcie „útok alebo útek“. V tzv. útoku môže nastať bezhlavá činnosť, ktorá sa v potápaní prejaví formou PANIKY alebo IRACIONÁLNYM SPRÁVANÍM.
Ako príklady sa dajú uviesť panická snaha dostať sa na hladinu (napríklad nutkaním na zvracanie), chaotickému riešeniu problému, ktorý vyvolal stresor (nezmyslené zatvorenie ventilu v domnení úniku plynu), strhnutie masky na hladine v dôsledku pocitu nemožnosti sa nadýchnuť, atď. Jedno je isté, nezvládnutá situácia môže vyústiť do kŕčovitého boja o život aj v prípade situácie, ktorá si to nevyžaduje. Je to dané stupňovaním a kumulovaním problémov, ktoré vyvolávajú nové a nové stresory.
Je dôležité spomenúť, že stres môžeme pociťovať aj v emocionálnej rovine, napríklad vnútornými pocitmi ako sú: obava, úzkosť, nervozita, podráždenosť a pod.
-
Správanie v strese
Správanie človeka ovplyvňujú stresory, ktoré na neho pôsobia. Môžu byť vnútorné alebo vonkajšie. Záleží na intenzite s akou pôsobia, na dĺžke trvania a taktiež do akej miery sa prelínajú s emocionálnou rovinou potápača v daný okamih. Každý sme rôzny a preto naše prejavy sú rôzne a závisia od toho ako sa so stresom vieme vyrovnať.
- Pred ponorom
- Externé prejavy:
– Utiahnutosť a slabá komunikácia
– Prílišná hlučnosť a pútanie pozornosti
– Snaha zakryť skutočnosti
– Snaha o extrémnu kontrolu
– Popudlivosť a prudké reakcie - Interné prejavy:
– Žalúdočné kŕče alebo zvieranie žalúdka
– Vnútorné napätie
– Zvláštny neidentifikovateľný vnútorný pocit
- Počas ponoru
– Ako sa hovorí: „oči sú zrkadlom duše“ a preto v očiach častokrát vidíme vnútorný stav potápača. Prejavuje sa to ako neurčitý pohľad pre seba (napr. sklenený alebo upretý pohľad do diaľky), slabá fixácia zorničiek na predmety a dej okolo seba.
– Nekoordinované pohyby alebo prudké pohyby
– Popudlivosť a prudké reakcie
– Slabá komunikácia a spätná väzba - Po ponore
– Hrdinské alebo naopak dehonestujúce prejavy
– S postupujúcim časovým odstupom od ponoru znižovanie významu chýb
– Pozitívne dôsledky so snahou o prediskutovanie situácie so snahou o vyústenie do poučenia
Redukcia stresových faktorov (stresorov)
- Precvičujte krízové situácie
Vždy keď máte možnosť, vyskúšajte svoju reakciu na prudké strhnutie masky alebo automatiky. Tieto dve situácie sú najpravdepodobnejšie a najohrozujúcejšie v akútnej forme. Nezabudnite nosiť vždy náhradnú masku (bez nej neviete čítať hĺbku a čas). Dôležitá poznámka: krízové situácie precvičujte v kontrolovanom prostredí.
Absolvujte kurz krízových situácií. Je dôležité uvedomiť si, že strhávanie masky a vyberanie automatiky nie je liek na všetko. Hlavné je používať hlavu, iba tak vyriešite aj neočakávané situácie, kde je napríklad v hre viacero faktorov. Preto sa opýtajte svojho inštruktora, čo znamená používanie hlavy v potápaní. Alebo vyhľadávajte inštruktorov, ktorí sa venujú výuke krízových situácií. - Vytváranie stereotypov
Nezabúdajte, že cvičením a vytváraním stereotypov budujete návyky svojho podvedomia. Množstvo okolností tak môže za vás vyriešiť pasívne vedomie (podvedomie) a aktívnemu vedomiu tak necháte veľký priestor za riešenie neobvyklých momentov danej situácie. - Používajte hlavu
Neprijímajte zmeny výstroje len podľa obrázkov a doporučení „skúsenejších“. Vždy sa opýtajte na význam a funkciu danej konfigurácie.
Predvídajte situácie už na brehu a potom zvažujte všetky pre a proti.
Aj pri zanorení, naďalej udržujte svoju myseľ aktívnu. - Poznajte svoju a partnerovu výstroj
Ovládaním svojej a partnerovej výstroje predchádzate problémom a ak aj nastanú, viete ich riešiť. Unifikovaná výstroj dáva výhodu lebo najlepšie poznáme svoju výstroj a ak ju má partner rovnako konfigurovanú, rýchlo odhalíme nedostatky, závady a predovšetkým ju vieme ovládať a opraviť. - Otvorte si oči pri pohľade na svoju výstroj
Nie je všetko zlato čo sa blyští a preto nepodliehajte módnym trendom. Výstroj kupujte len takú, ktorá je overená časom a spoľahlivá. Zavedení výrobcovia majú väčšinou dve produktové línie, jednu módnu, kde prinášajú najnovšie novinky a trendy a druhú overenú, kde ponúkajú rokmi overené typy.
Ďalším základným predpokladom predchádzania problémom je nepoužívanie množstva rôznych príveskov a doplnkov, kedy potápač vyzerá ako vianočný stromček. Riaďte sa podľa zásady: do vody si zoberte len to čo potrebujete. Taktiež, načo je visiaca karabína, šnúra, bójka alebo písacia tabuľka? Tieto veci patria do kapsy a keď ich budete potrebovať, vytiahnete ich odtiaľ. To že vám to môže trvať dlho je vec toho, že to nemáte nacvičené, nacvičte to a budete to ovládať. - Vždy poznajte záložný plán a odpovede na „čo ak ….?“
Pokiaľ poznáte odpovede na čo najviac otázok „čo ak …?“ a máte variantné záložné plány, minimalizujete množstvo prekvapivých a neočakávaných situácií a ak nastanú, poznáte vopred ich riešenia. - Vizualizácia ponoru a ukľudnenie
Určitá forma predstavivosti ponoru a určitých jeho sekvencií. Prežitie ponoru vopred v mysli. Vedomé ukľudňovanie a navodenia príjemnej atmosféry. Nevytváranie časového tlaku a s tým spojeného stresoru nedostatku času na prípravu a kontrolu.
-
Predchádzanie stresu počas ponoru
- Skúsenosti a potápanie
Skúsenosť je významný faktor pre bezpečnosť, kvalitu vykonávanej činnosti, atď. Presne tak ako aj v bežnom živote. Ambicióznosť, dravosť, výkonnosť, ovládanie moderných technológií a prístrojov nemôžu nahradiť skúsenosti. Ideálna je kombinácia uvedených vlastností so skúsenosťou. Čím máme väčšie skúsenosti, čo najviac informácií a čo najlepšie ovládame zručnosti potrebné pre potápanie, tým sme lepšie vybavený na predchádzanie stresu. Potom je aj menej faktorov, ktoré vystupujú ako negatívny stresor.
Jeden z pesimistických Murphyho zákonov hovorí: Skúsenosť je vec, ktorú získaš až potom, ako si ju potreboval. Preto je dôležité skúsenosti získavať ešte predtým ako ich budeme potrebovať a potom z nich v danej situácii ťažiť. - Vnímanie prostredia
Veľmi dôležitým faktorom ako intenzívne na nás stresor zapôsobí je to, či nás prekvapí (t.j. či ho očakávame alebo nie). Preto ak si dostatočne všímame okolie, partnera a výstroj (primárne partnerovu, keďže ju máme v zornom poli a to čo je v zornom poli je zjavnejšie/zreteľnejšie a rýchlejšie vnímané), mali by sme sa vyhnúť dosť veľkému množstvu stresorov. Je tomu tak preto lebo prichádzajúce signály včas vyhodnotíme a danému stresoru vyvolaného na základe nejakého problému zabránime.
Druhým dôležitým faktorom je dĺžka času v ktorom daný stresor na nás pôsobí. Preto pri prvých náznakoch neodkladajte jeho odstránenie. - Riešenie aj drobných problémov
Kumulovanie stresorov prináša obtiažnejšie riešenia. Preto neodkladajte ani drobné problémy a hneď ich riešte. Banálna závada, potencionálny problém, podcenenie príznakov v kombinácii s iným stresorom, môže viesť k nevyriešeniu danej situácie. Dá sa povedať, že najväčší problém pre zvládnutie krízovej situácie je kumulácia stresorov. - Potlačenie nastupujúcich emócií
Emócie v kombinácii so stresom len zhoršujú situáciu. Preto je dôležité rozpoznať reálne stresory od myšlienok a pocitov, ktoré sa nemusia zakladať na reálnych základoch. - Identifikácia stresorov
Priebežné vyhodnocovanie prebiehajúceho ponoru, stavu výstroja, správania partnera a zmien okolitých podmienok, je základným predpokladom predvídania toho čo môže nastať.
| Ako príklad nezvládnutej situácie zapríčineného vyskytnutím sa malého stresora, je nezvládnutie vztlaku pri nemožnosti nahmatať nos za účelom vyrovnania tlaku v dutinách. | |
| Podobným situáciám sa dá vyhnúť:Predchádzaním vzniku stresora – Riadnym overením správnosti nasadenia masky – Zafixovaním sa o pevný bod (ak je to možné)Zvládnutím stresovej situácie – Nácvikom danej situácie – Mať po kontrolou dýchanie (nezadržiavať dych, nezvyšovať frekvenciu dýchania) – Zostať uvoľnený (napäté svalstvo má pozitívny vztlak) – Vizuálnym fixovaním sa o pevný bod (ak je to možné) – Spoluprácou alebo dopomocou s partnerom (poskytnutie vizuálneho pevného bodu, fyzickým podržaním v danej hĺbke) |
|
Ako v strese reagovať
- Byť myšlienkami o pár minút vpredu
Dodržiavanie zásady: Neurobiť to, na čo som nemyslel 5 minút pred tým, môže viesť k pozitívnemu koncu množstva stresujúcich konaní. - Zastav sa (prípadne zafixuj sa o pevný bod), dýchaj, mysli a konaj
Táto klasická rada je jednoznačne na mieste pokiaľ cítime, že nastupuje panika. - Zvládanie stresu
Oddelenie negatívnych emócií je dôležitý faktor na zvládnutie stresu. Chladná hlava je kľúč k riešeniu. - Určenie priorít
Keď už nastane kumulácia stresorov, je nutné vyhodnotiť a určiť priority a podľa toho konať. Ešte predtým ako daná situácia nastane, je dôležité poznať priority prebiehajúceho ponoru s ohľadom na stav výstroja, schopnosti potápačov a podmienky okolia. - Začnite od bodu, ktorý poznáte alebo zvládnete
Pravdepodobne sa chytíte a situáciu krok za krokom zvládnete.
V tabuľke (pre veľkosť uvedená na konci článku) sú uvedené potencionálne faktory (stresory) vzniku stresovej reakcie. Ku každému z nich je priradená možnosť ako sa dá predísť vzniku daného faktora. V prípade, že sa to nepodarí, je uvedené ako je možné zvládnuť situáciu, ktorá nastala daným stresorom a tak zmenšiť jej dôsledky.
Záverom tejto kapitoly môžeme vysloviť predpoklad, že potápanie prináša stres v určitých situáciách pre prítomnosť negatívnych stresorov (iniciátorov distresu).
III. Závislosť na potápaní
Ako sme si už povedali vyššie, všetko by malo mať svoje hranice. Preto ak prerastie odreagovávanie našich suchozemských starostí do extrémnej frekvencie potápania, môže to mať negatívne dôsledky na rodinu, časovú a finančnú náročnosť. Taktiež si s pribúdajúcim počtom ponorov môžeme neúmerne zvýšiť vlastné ego a pocit klamlivého pocitu neohrozenia vo vode. Ďalším negatívnym dôsledkom môže byť stav vyhorenia z potápania.
Potápanie ako forma závislosti na pozitívnych stresoroch
Nasledovné prirovnanie je možno trochu prisilné, ale do určitej miery má spoločné znaky. Potápanie môže spôsobovať určitú formu “narkózy” (pozn. autora: nemám na mysli dusíkovú narkózu), podobne ako alkohol, drogy alebo šport. Táto spôsobuje, že človek prestane na určitú dobu vnímať svoje problémy a ťažkosti lebo mu ich prekryjú nové podnety a stavy mysle. Nie sú známe nejaké formy závislosti na potápaní aj keď sú ľudia, ktorí dlhodobý deficit potápania pociťujú ako abstinenčné príznaky. Oproti uvedeným negatívnym formám (drogy a alkohol) má potápanie výhodu, že aj pri stave určitej závislosti, neprichádza k patologickým zmenám mysle a tela. Preto sa určitej malej forme závislosti na potápaní netreba obávať. Je totiž neškodná, skôr sa jedná o privolávanie si pozitívnych faktorov a stresorov (eustresových) bez následkov vo fyzickom a psychickom zdraví.
Určite je vám známi pojem vyhorenie. Jedná sa o formu extrémnej únavy. V potápaní sa môže jednať o dlhodobú stereotypnú formu potápania. Napríklad opakovaním potápaním na rovnakých lokalitách, s rovnakými ľuďmi, za rovnakých podmienok, v rovnakých stupňoch obtiažnosti. V tejto fáze sa ľudia rozhodnú potápanie obmedziť (a častokrát sa doslova vrchnú na iný koníček), prípadne úplne skončiť s potápaním, ale taktiež, a to býva prejavom určitej ambicióznosti, prejsť na inú – obtiažnejšiu formu potápaniu. Jednoducho si postavia novú výzvu a hľadajú nové podnety, úrovne obtiažnosti a taktiež aj nové skupiny ľudí, ktoré im pomôžu dostať sa z tejto špecifickej formy vyhorenia z doterajšieho štýlu a spôsobu potápania. Opätovne tak zažívajú ten nový pocit, ktorý mali pri svojich začiatkoch keď s potápaním začínali.
Ambície a prejavy hrdinskosti s prekonávaním negatívnych stresorov
Hrdinov sú plné cintoríny, toto príslovie je dostatočne známe a obzvlášť platí, ak ho niekto aplikuje v potápaní. Hrdinskosť a adrenalín do potápania nepatria. Preto predvádzanie svojho ega nie je na mieste. Ohrozujeme tým nielen seba, ale aj ostatných prítomných potápačov. V ďalšom dôsledku môžu byť postihnutí aj iní potápači, keď sa kvôli potápačskej nehode daná lokalita zatvorí alebo sa na ňu obmedzí prístup.
Závislosťou na potápaním sa v tomto prípade stáva to, že dotyčný sa vedome vystavuje stresu pri prekonávaní obtiažnejších požiadaviek na seba, s cieľom dosiahnuť vyššie postavenie v danej skupine potápačov alebo v širšej komunite. V tejto súvislosti sú známe prejavy nezmyselného konania a až stupídnych realizácií ponorov.
Záverom tejto kapitoly môžeme vysloviť predpoklad, že potápanie prináša pozitívny (eustres) a negatívny (distres) stres v určitých situáciách pre prítomnosť pozitívnych aj negatívnych stresorov (iniciátorov obidvoch foriem stresu).
Záver:
V článku sme si ukázali, že potápaním si môžete znižovať alebo kompenzovať stres, ktorý pociťujete vo svojom pracovnom alebo rodinnom živote.
Ale taktiež potápaním si môžete stres vyrobiť keď si dáte nereálne ciele potápačského ponoru. A taktiež v prípade, že preceníte svoje možnosti alebo pokročíte hranice svojich schopností, vedomostí a zručností.
Pokiaľ potápanie beriete ako zábavu a neprekračujete svoje hranice a možnosti, vyhýbate sa tak množstvu potencionálnych stresorov.
Naučte sa povedať NIE. Stane sa, že sa na ponor necítite, nemáte dostatok informácií alebo ste unavený. Váš život bude plynuť rovnako ako keď ponor neuskutočníte. Potápanie si užijete pokiaľ ste na ponor pozitívne naladení.
Veríme, že budete mať krásne ponory bez stresu a nezabudnite: potápanie môže byť krásne, zážitkové, náročné, pohodové, relaxačné, netradičné, ale aj všedné a utrápené. Je na vás aké si vyberiete.
* Hans Selye (1907 – 1982) je považovaný za otca moderného výskumu stresu. Vďaka tejto teórie bol viackrát menovaný na Nobelovu cenu. Túto cenu napokon nedostal kvôli tomu, že jeho teória o strese bola príliš obšírna a zaoberala sa s viacerými vednými oblasťami. Napísal vyše 38 kníh a 1 600 odborných článkov. Jeho najznámejšími dielami sú Textbook of Endocrinology (1949), Stress (1949), séria Annual reports on Stress (od roku 1951) a The Stress of Life (1956).
** Autor článku Peter Kubička (1968) je inštruktor technického potápania (KUBI). Potápaniu sa venuje od roku 1984 a jeho inštruktorské oprávnenia sú: EANx/AEANx Instructor Trainer, Full Trimix Instructor Trainer, Trimix/EANx Gas Blender Instructor
Trainer, Technical Instructor Trainer, Technical Cave Instructor Trainer, Technical Wreck Instructor Trainer, Advanced Cave Side Mount Instructor Trainer.
Potápaniu sa venuje od 1984 a technickému potápanie od 1998. Je činný v systéme IANTD (Inc., CE). Okrem iného sa špecializuje na štúdium krízových situácií v potápaní a na kurzy krízových situácií.
*** Použitá literatúra: Psychology at Work, Lilly M. Berry
**** Ďakujem za oponentúru článku MUDr. Davidovi Skoumalovi a MUDr. Petrovi Wagnerovi. Na ich podnety som článok doplnil o nové pasáže.
***** Príloha 1: Tabuľka potencionálnych stresorov, možnosti predchádzaniu ich vzniku a možnosti riešenia ak nastane dôsledok vyvolaný daným stresorom:
|
Stresor |
Predchádzanie vzniku stresoru |
Riešenie následkov |
| Tma | Nácvik potápania v tme, neprekračovanie hraníc (nepotápať v daných podmienkach), používanie spoľahlivého svetla, kontrola a starostlivosť o výstroj (svetlo hlavné a záložné) | Použitie svetla |
| Zima | Potápanie v podmienkach zodpovedajúcich obleku a podobleku (suchý oblek), nevychladnúť pred ponorom, oznámiť stav partnerovi | Ukončenie ponoru, cvičenie a rozhýbanie tela, zmena hĺbky do teplejšej vody |
| Znížená viditeľnosť | Nácvik potápania v podmienkach zníženej viditeľnosti, neprekračovanie hraníc (nepotápať v daných podmienkach), vyhnúť sa miestam so zníženou viditeľnosťou, dôkladná kontrola vztlaku a pohybu (neskaliť prostredie svojou prítomnosťou a pohybom), fyzický kontakt s prostredím, vnímanie priestoru a jeho orientačných bodov, vnímanie potencionálnej cesty späť | Snaha o vyplávanie z daného priestoru do čistejšej vody, fyzický kontakt s partnerom, ukončenie ponoru, fyzický kontakt s fixným bodom v prostredí, riešenie cesty späť prostredníctvom vizuálnej pamäte, ukončenie ponoru |
| Strata partnera | Komunikácia, vizuálna vzdialenosť, použitie svetla na identifikáciu prítomnosti partnera, fyzický kontakt, nosenie a nácvik schopnosti použiť osobnú cievku s lankom dĺžky aspoň 20 m, presná dohoda pred ponorom ako budú postupovať partneri po strate a kde sa stretnú (napr. hladina, orientačný bod, atď.) | Zafixovanie sa k pevnému bodu, použitie osobnej cievky na vyhľadanie partnera, kontrolovaný výstup, postupovanie v zmysle predponorovej dohody |
| Dezorientácia | Vyhodnocovanie orientačných bodov a signálov prostredia, používanie kompasu, poznanie kompasového smeru k brehu alebo lodi, poznanie špecifík danej lokality (prúdy), oznámiť stav partnerovi | Zafixovanie sa k pevnému bodu, ukľudnenie sa, sústredenie na rovnomerné dýchanie, vyhodnotenie vizuálnej pamäte, ukončenie ponoru |
| Porucha výstroja | Dôsledná starostlivosť o výstroj (údržba, transport, kontrola), predponorové procedúry kontroly výstroja, oznámiť stav partnerovi | Ukončenie ponoru, odstránenie závady (aj pomocou partnera), použitie partnerovho výstroja |
| Strata časti výstroja | Kontrola uchytenia počas ponoru, dôsledná starostlivosť o výstroj a jednotlive časti uchytenia, seriózne pripojenie (nie plasty a pod.), použitie rozumného systému (nie kov na kov, odtrhnuteľné a odrezateľné), oznámiť stav partnerovi, nácvik potápania bez rôznych súčastí výstroja | Zvážiť ukončenie ponoru, použitie partnerovho výstroja (napr. záložného) |
| Strata časti výstroja – špeciálne strata masky | Seriózne upevnenie remienka, kvalitný remienok, vyhýbanie sa miestam s vysokou frekvenciou pohybujúcich sa rúk a nôh, krytie masky rukou v prípade ohrozenia | Oznámiť stav partnerovi – signalizovať rukou partnera na vlastnú tvár, použiť náhradnú masku (svoju, partnerovu), nechať sa vyviesť partnerom na hladinu v situácii bez masky |
| Nevhodná konštrukcia výstroja, napr. zasekávajúca sa karabína, bójka, atď. | Používanie overeného výstroja, sústredenie sa na funkčnosť, otvorenie si očí pri pohľade na svoj výstroj, oznámiť stav partnerovi | Zvážiť ukončenie ponoru, použitie partnerovho výstroja (napr. záložného) |
| Obmedzujúca výstroj typicky predstavitelia: plutvy (malé/veľké), oblek (tesný až škrtiaci) |
Používanie rozmerovo a funkčne správneho výstroja, odmietnutie ponoru, prerušenie ponoru, oznámiť stav partnerovi | Ukončiť ponor, požiadať o pomoc partnera pre prípad kolapsu, odložiť daný výstroj, výstroj upraviť-poškodiť (napr. natrhnúť manžetu aj s rizikom zatopenia obleku) |
| Náhla zmena (napr. prostredia prúd, chlad, teplo, viditeľnosť) | Zistiť si informácie o danej lokalite pred ponorom, vnímať prostredie pozorovaním fauny a flóry, vyhnúť sa blížiacej zmene, ukončiť ponor | Zafixovanie sa o pevný bod, fyzický kontakt s partnerom, ukľudnenie situácie a frekvencie dýchania, ukončiť ponor, riešenie cesty späť prostredníctvom vizuálnej pamäte |
| Uviaznutie/zamotanie | Zistiť si informácie o danej lokalite pred ponorom o možných nebezpečenstvách, nevchádzať do priestorov ktoré prekračujú vlastné hranice schopností, vnímať prostredie a prekážky, intenzívne myslenie a vnímanie pri prvom potencionálnom kontakte | Nerobiť prudké pohyby, privolať partnera svetlom, pomalým pohybom hľadať bod uviaznutia, použiť nôž alebo iný nástroj na odrezanie (!mimo jaskynného potápania-zložitejšia problematika), nebojovať pohybmi proti smeru uviaznutia, ukľudnenie situácie a frekvencie dýchania |
| Prúdy | Zistiť si informácie o danej lokalite pred ponorom, vnímať prostredie pozorovaním fauny a flóry a vlastného pohybu voči okoliu, používať plutvy schopné silnejšieho a razantnejšieho záberu | Zafixovanie sa o pevný bod, ukotvenie osobnou cievkou, vplávanie do závetria tvoreného prekážkou, ukľudnenie situácie a frekvencie dýchania, nebojovať s prúdom ktorý je nad vlastné sily |
| Zažívacie a iné fyziologické ťažkosti | Rozumná konzumácia stravy a tekutín pred ponorom, ukončenie ponoru, oznámiť stav partnerovi | Vyzvracanie sa cez automatiku a jej následné vypláchnutie, vykonanie najnutnejších potrieb, ukončenie ponoru |
| Vyčerpanie a únava | Nesiahať na hranice organizmus, včas vzdať ponor, oznámiť stav partnerovi | Zafixovať sa k pevnému bodu a oddýchnuť si, pretiahnuť si končatiny voči pevnému bodu (s partnerom alebo o pevný bod), ukončenie ponoru |
Poznámka: uvedené riešenia sú dané okolnosťami, napríklad okamžité ukončenie ponoru je možné iba v prípade bezdekompresného ponoru.
Peter Kubička
(Tento článok som napísal ešte v roku 2009. Keďže je však stále aktuálny, tak som ho oprášil a stojí za to ho mať napamäti kedykoľvek sa potápame.)