Tento príbeh je poučný, smutný a zároveň inšpirujúci.

Sami Paakkarinen celý večer sedel vedľa mňa na galavečere na EUROTEKu a tak som mal možnosť nahliadnuť zblízka do pocitov a emócií zúčastnených. Okrem Samiho, poznám osobne aj Janiho Santalu a nedá mi nezmieniť sa, že tento príbeh každého z nich veľmi zmenil. Či už sa jedná o prístup k potápaniu, ale aj ku životu.

Občas sa teba zastaviť a zamyslieť sa prečo to potápanie robíme, čo nám prináša a ako ho robíme. Či si tým iba niečo dokazujeme, prípadne svojmu okoliu. Ako to máme nastavené z hľadiska svojich schopností a možností. A čo robíme pre to, aby sme nešli na a za ich hranice. Potápanie by malo byť súčasťou života, nie jeho excentrickým prejavom.

Rovnako ako príležitosti v suchom živote, aj príležitosti pod vodou, sú pre nás prostriedkom ako vnímať tento svet a ako ho lepšie prežiť. Nemali by byť našim cieľom, za ktorým pôjdeme bez ohľadu na okolnosti.

Pre tých, ktorí sa s týmto príbehom ešte nestretli, jedná sa o pomerne známu nehodu fínskych jaskynných potápačov v Nórsku o ktorej sa hodne písalo. Na internete je viacero článkov a stránok s podrobným popisom nehody a aj následnej recovery of bodies. Je preto dobré opäť si pripomenúť poučenie, že mŕtvy učia živích.

Za film dostali cenu EUROTEK.2016 Media Award za “An advanced or technical diving cinematographer, writer, film, programme (radio, television, cinema, on-line) or publication (book, magazine – printed or e-media) that has educated, inspired or influenced your diving” a práve Sami ju tam prebral.

Tu sa dá film stiahnuť (s eng titulkami):
https://uloz.to/!PWyUct6Vd/diving-into-the-unknown-2016-720p-mkv

Peter Kubička