Nižné Terianske pleso je karového typu sa nachádza vo výške 1940 mnm priamo pod vrcholom Kriváňa a je hlboké 47,30 m. Je obklopené vysokými stenami Nefcerskej, Terianskej a Prostrednej Valovej veže. Na východe sa zdvíha ďalší prah doliny Nevcerka. Za touto hranou sa nachádza maličké a plytké pliesko Vyšné Terianske, z ktorého vyteká Nefcerský potok, ktorý vteká do Nižného Terianskeho. Z neho vyteká ďalej smerom na západ a padá cez tri vodopády (Vyšný, Nižný a Kmeťov, ktorý je najvyšší vodopád na Slovensku) a nakoniec do Kôprovského potoka.

Dno plesa je mimo limitov rekreačného potápania a preto sme boli oslovení ako skupina venujúca sa technickému potápaniu na realizáciu trimixového ponoru. Spomenul som si na akciu z pred 12 rokov na Hincovom plese, ale to som ešte netušil, že toto bude úplne iná káva. Na autách Lesnej stráže sme vyrazili z Podbanského, zo strediska ŠL TANAP smer Kôprová a Tichá dolina. Na konci zjazdnej cesty sme sa vydali pešo na 4 a štvrť hodinovú cestu s prevýšením cca 700 m, smer dolina Necerka, ktorá je bočnou vetvou Kôprovskej doliny. Cesta hore nie je turistický chodník, nakoľko je to oblasť prísnej prírodnej rezervácie TANAP (piaty, najvyšší stupeň ochrany), ktorá je verejnosti neprístupná (dokonca sem nesmú ani turisti s horskými vodcami a ani horolezci). Pokiaľ by sme absolvovali trasu naľahko, dá sa zvládnuť za 2,5 hodiny. Mali sme limitovaní počet nosičov a preto sme si museli zbaliť veci na trimixový ponor do čo najmenšieho počtu batohov (samozrejme sme využili moje osvedčené KUBI nosiče a batohy, ktoré sú na nosenie potápačského výstroja priamo designované aj pre dlhé a náročné transporty). Neprichádzalo do úvahy zobrať fľaše na backplate, tak ako som si vyniesol 2×12 L fľaše na Hincovo pleso (1944 mnm). Popis tejto akcie je možné nájsť na tejto linke: http://blog.kubi.sk/hincovo-pleso-11-vyrocie/ Predsa len na Hincovo pleso je podstatne jednoduchšia cesta, nakoľko tam vedie normálny turistický chodník a čas výstupu sa pohybuje bez záťaže okolo 1,5 hodiny a prevýšenie je len cca 450 m, nakoľko na Popradské pleso, odkiaľ sa vyráža vedie cesta, po ktorej sa dá vyjsť autom. Keďže sme boli upozornení na obtiažny transport, zvolili sme konfiguráciu 2x6L/300 bar, bottom stage a deco O2 stage, ktorá sa dá logisticky lepšie rozložiť. Cesta hore so 42,5 kg batohom bola strašná. Mám rád výzvy, extrémne a neobvyklé lokality, ale čo je moc, to je veľa. A to som si myslel, že moje samostatné vynesenie komplet výstroja bez pomoci nosičov na Hincovo pleso v roku 2002 bolo “niečo”. Teraz som sa preto rozhodol opäť si vyniesť výstroj sám a len dve stage s oblekom som prenechal nosičom, keďže sme mali k dispozícii len jednu cestu hore a objemovo sa mi to nezmestilo do ruksaku. Či sa akcia uskutoční, záviselo na počasí a preto sme sa až ráno o 5:45 hod. dozvedeli, že akcia má zelenú. V týchto častiach Tatier je počasie veľmi nevyspytateľné a vzhľadom na terén v ktorom sme sa mali pohybovať, aj kľúčovým faktorom bezpečnej realizácie. Do vody sme išli traja s cieľom preskúmať dno, namiesto plánovaných štyroch. Vzhľadom na obmedzený počet nosičov to bolo jediné možné riešenie. Plus na prieskum plytšej časti plesa išiel do vody aj Paľko Kráľ, koordinátor akcie Čisté vody za ŠL TANAP, ktorý akciu dokumentoval. Práve Palimu sa podarilo v plytkej časti pri brehu nájsť veľký kus črepiny bomby o hmotnosti asi 5 kg. Ako už z názvu akcie vyplýva, primárny cieľ bolo preveriť znečistenie plesa následkom ľudskej činnosti. A druhou časťou plánu bolo preskúmanie a overenie hypotézy, že sa na dne potencionálne mohli náchadzať pozostatky z nákladu bombardéra, pravdepodobne B17 alebo Lancaster, z II. svetovej vojny (áno, opäť B17 🙂 ). Tento nad plesom preletel vpravo od Kriváňa 19. septembra 1944, kedy letel z talianskej základne v rámci bombardovacieho zväzu, uskutočniť nálet nad pozície nemeckej armády v Poľsku. Podľa očitých svedkov, preskúmaných historických prameňov a pozostatkov výbuchu v tesnej blízkosti plesa (veľký kráter a črepiny v jeho okolí a vode), potencionálne prichádzalo do úvahy, že by sa ešte v plese mohli nachádzať buď ďalšie bomby alebo nejaká časť nákladu. Totiž toto lietadlo bolo poškodené protilietadlovou paľbou a prudko strácalo výšku. Preto sa posádka snažila zbaviť nákladu bômb, materiálu a všetkého čo by odľahčilo stroj, aby dokázali preletieť štíty Tatier a následne núdzovo pristáť v Poľsku. Všetky podrobnosti a detaily tejto historickej udalosti sme sa dozvedeli vďaka Dominikovi Michalíkovi, pracovníkovi TANAP-u, ktorý preštudoval historické dokumenty, zrekonštruoval možnú dráhu letu “raneného” lietadla a vytíčil pravdepodobný koridor preletu nad plesom.
V porovnaní s akciou Hincovo pleso, ktoré sa nachádza v takmer rovnakej nadmorskej výške, táto akcia náročnejšia vzhľadom na obtiažnejší výstup. Dlhšia cesta kvôli skoro dvojnásobnému prevýšeniu a neexistencia turistického chodníka, situáciu s vynáškou materiálu komplikujú. Preto táto akcia ovplyvnila aj naše ďalšie plány v rámci tohoto víkendu. Na druhý deň sme mali plánované pokračovanie potápačských prác v Opálovej bani Dubník, ale vzhľadom na fyzickú únavu sme z bezpečnostných dôvodov akciu preložili na iný termín. Aj keď transport v Opálových baniach máme už zmáknutý, ale vzhľadom na rozsah plánovaných prác a ich náročnosť, by sme išli na hranice fyzickej únavy, čo nie je vhodné pre náročnú prácu pri potápaní v tejto bani. Nezabudli sme ani na dôležitú súčasť našich ponorov počas posledných dvoch rokov. Pred ponorom a potom po ponore v dvoch fázach, prebehlo meranie prítomnosti bublín pomocou Doppleru. Tieto merania nám umožňujú lepšie pochopiť fyziológiu dekompresie, overiť naše dekompresné postupy, ktoré modifikujeme na základe nových skúseností a poznatkov. Toto meranie bolo obzvlášť zaujímavé vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku (cca 2000 m) a možnosť konfrontovať teóriu s praxou. Čím ďalej tým viac sa presvedčujem, že známe teórie nie vždy korešpondujú s tým čo sa ukazuje v praxi. Potvrdilo sa mi to aj teraz, pri potápaní, ktoré sa jednoznačne radí do problematiky vysokohorského potápania. Na bezpečnosť realizácie ponoru sme museli myslieť aj vzhľadom na to, že po ponore nasledoval dlhý a ťažký transport späť do doliny a behom pár hodín sme výrazne znížili nadmorskú výšku v kombinácii s námahou. Akcia bola úspešná, aj vďaka počasiu, ktoré nás ušetrilo dažďa, ktorý bol predpovedaný na poobedie. Našťastie pleso nie je znečistené odpadkami. Taktiež sa našťastie nepotvrdilo potencionálna možnosť výskytu nechceného nákladu bombardéra z II. svetovej vojny. Preto zrejme bomba, ktorá vybuchla pri okraji plesa bola jediný pozostatok tohoto okamihu II. svetovej vojny. Ak by náhodou aj predsa len niečo do plesa spadlo, je to naveky pochované v hlbokých nánosoch jemného bahna na dne, ktoré pokrýva dno plesa. Pleso má zaujímave kamenné steny s prevismi, ktoré evokujú niekedy až jaskynné prostredie. Steny padajú tak ako na suchej časti nad plesom, pomerne prudko dolu do hĺbky cca 35 m a potom začína sedimentová časť dna. Zreteľná viditeľnosť sa pohybuje okolo 5 metrov a svetelná do 10 metrov. Šero začína približne na 15 metroch a na dne je silné pološero až tma. Na dne sa vyskytujú pomerne veľké, tvarom veľmi zaujímavé skalné útvary. V jednej časti sme našli pomerne veľký kus lana. V prvom momente, keď som to zbadal, som sa domnieval, že sa jedná o nejakú plastovú šnúru, ktorá trčala asi 15 cm z dna. Avšak následne sme našli ďalšie slučky a pri detailnejšom prieskume sa ukázalo, že sa jedná o krásne čisté výrazne biele lano. Zrejme ho tam zaniesol vietor, sneh, lavína, prípadne skončilo na zamrznutej ploche a následným roztopením sa ponorilo na dno plesa.

Akcia Čisté vody je výborná myšlienka a aj keď akcia bola náročná, sme radi, že sme mohli aj my prispieť k jej realizácii.

Za pár dni to bude presne 70 rokov od spomínaného okamihu II. svetovej vojny. A preto sme tiež radi, že v toto symbolické výročie sme pomohli objasniť záhadu Nižného Terianskeho plesa.

Peter Kubička