Nešlo odmietnuť zaujímavú ponuku na prieskum zatopenej časti železorudnej bane.
Vstup do bane je cez súkromný pozemok a banský vláčik evokuje hneď na prvý pohľad, že otvor v skale je vstup do bane.
Prvá banská chodba tejto bane bola razená od roku 1900. Posledný baník z nej vyšiel až v roku 1993. Po prezretí plánov a mapy bane, sme išli pozrieť aké sú možnosti na potápanie v zatopených častiach.
V podstate sa jedná o dve vertikálne šachty. Jedna šachta vo vzdialenosti necelé 2 km od vstupu je kruhového priemeru 4 m padajúca do hĺbky 900 m s následným horizontom. Nad touto šachtou je masívna kovová konštrukcia, ktorá ale nebudí dojem stability, hlavne jej jednotlivých častí. V tejto vertikálnej šachte bez odbočiek preto nemá význam potápať. Ale druhá šachta vyzerá na prvý pohľad excelentne. Prístup je približne 700 m od vstupu s výstupom do malého svahu, ale inak je transport za použitia vhodných prostriedkov pomerne pohodlný. Ide sa zatopenou chodbou, kde je voda cca 20-60 cm hlboká. Trochu to komplikuje chodenie, nakoľko si človek nevidí pod nohy kam stúpa. Samotný vstup do vody sú dve šachty s kryštálovou vodou. Pohyb okolo šachty kalí vstup, ale je to technicky riešiteľné, aby sme išli do vody bez tejto komplikácie. Vertikálna šachta padá do excelentnej hĺbky 220 m a každých 20 metrov má horizont. Proste ideálny priestor na preskúmanie. Prvý prieskum bol úspešný a už plánujeme najbližšie potápanie.
Zatiaľ to vyzerá na mimoriadne zaujímavú lokalitu na technické potápanie!
Musím ešte dodať, že história baníctva v tomto regióne je fascinujúca. Siaha až do 14 stor. s množstvom unikátnych udalostí a súvislostí. Nemohli sme si preto nechať újsť navštíviť niektoré zaujímavé miesta v okolí, pri ktorých sme dostali skvelý výklad o tejto histórii.
Peter Kubička
