Tento rok bol pre mňa extrémne časovo náročný. Okrem všetkého čo okolo potápania robím, mi tento rok pribudla aj ďalšia vec, na ktorú som sa dlho tešil a očakával ju.

Od apríla sme otvorili Slovenské opálové bane potápačskej verejnosti. Ani vo sne by mi nenapadlo, že o to bude taký veľký záujem zo zahraničia. Konečne sa skončila sezóna a tak je čas na rekapituláciu. Avšak chcel by som sa na to pozrieť z iného pohľadu.

Začnem malým návratom do minulosti. Keď som sa v roku 2004 začal venovať výuke pokročilého a technického potápania, s odstupom času som uvedomil jednu zaujímavú vec. Moje potápanie to výrazne posunulo. Naučilo ma to množstvo vecí. Hlavne z dôvodu, že som sa zameral na výuku, ktorá vyžadovala premýšľanie ako na to a samotnú realizáciu robím dosť odlišne ako je bežné. Nechcem som byť totiž “jeden z inštruktorov”, ale chcem využiť všetky svoje skúsenosti. Preto príprava a realizácia kurzov bola pre mňa zaujímavou a podnetnou skúsenosťou, ktorá preniesla do môjho potápania výrazne lepšie predvídanie, odhad situácií, vnímanie, prehľad a nadhľad nad ponorom*. Jednoducho som sa naučil myslieť na ponore vo viacerých rovinách a z toho vyplývajúce paralelné plánovanie, realizáciu a vnímanie situácií.

Teraz po takmer roku sprevádzania vidím podobnosť. Totiž aj v prípade “sprievodcovania” pod vodou v tejto nádhernej, ale ťažkej lokalite z pohľadu predvídania a manažmentu skupinového ponoru, cítim, že to moje potápanie opäť výrazne posunulo dopredu. V tomto prípade nemám na mysli skills realizovania ponorov, ale komplexnosti prístupu k ponorom.

Do Slovenských Opálových baní prišli potápači doslova z celej Európy: z Belgicka, Nemecka, Švédska, Poľska, Rakúska, Holandska, Fínska, Švajčiarska, Francúzska, Anglicka a Talianska. Ale aj z USA, Kanady a Austrálie.

Prakticky zo všetkých krajín, kde je technické potápanie výrazne rozšírené a kde majú s ním množstvo skúseností z návštev rozličných lokalít po celom svete.

S každou skupinou som vopred komunikoval a mojou kľúčovou podmienkou bolo, aby prišli tí, ktorí na takéto potápanie majú okrem certifikácií, aj schopnosti. Nechcem totiž, aby sa pri ponoroch stala nehoda alebo krízová situácia. Tomu som podriadil aj celkovú prácu s jednotlivými skupinami po ich príchode. Preto každá skupina musela absolvovať tri brífingy: info&check, safety a dive brífing.

V info brífingu som ich zoznámil so všeobecnými pravidlami a predpismi. S okolnosťami potápania na lokalite, rôznymi zaujímavosťami súvisiacimi s týmto potápaním, tipmi ktoré im pomôžu v príprave a logistike.

V check časti info brífingu sme si prešli certifikácie, skúsenosti z podobných lokalít, počty ponorov, mená inštruktorov, atď. Vypracoval som si dotazník, kde som si robil poznámky, aby som vedel ako sú na tom z hľadiska tímového potápania, kto s kým kde a koľko potápal a s akým výstrojom. Detailne sme si prešli ich výstroj, aby som si ich napozeral a pod vodou presne vedel kde sa kto nachádza (mali sme vždy presne určené pozície a čo sa bude v jednotlivých časoch ponoru diať) a v prípade, že mi nebude sedieť pozícia daného potápača v tíme, tak okamžite riešiť prečo tomu tak je, t.j. čo tomu predchádzalo a či si uvedomuje daný potápač aktuálnu situáciu, že sa zmenila a prečo sa zmenila

V safety brífingu sme si prešli aké riziká a nebezpečenstvá môžu vzniknúť, preopakovali sme si tímové pravidlá a princípy tímového správania. Čo robiť v prípade neobvyklej a neplánovanej situácie.

V dive brífingu pred každým ponorom sme si prešli do úplných detailov plán ponoru. Nakreslil som im každú chodbu, odbočku a významné miesta pre bezpečnosť ponoru. Povedal som im presný časový a hĺbkový priebeh ponoru, kde sa v ktorej časti a čase budeme nachádzať, aby tak mali predstavu čo ich ešte čaká, vedeli predvídať a zhodnocovať to, čo sa počas ponoru deje a bude diať. Určili sme poradie v tíme a prešli kompletný gas a time manažment. V prípade, že sme išli do tunelov, ktoré boli úzke alebo vyžadovali vzájomné míňanie sa, tak sme si presne určili vzájomnú polohu potápačov voči sebe.

Prečo toto všetko? Z jednoduchého a kľúčového dôvodu: bezpečnosť a moja snaha vyhnúť sa akémukoľvek potencionálnemu problému. Predtým som nevodil cudzích ľudí do extrémne náročných priestorov (orientácia, kalivosť a instabilita). Vždy som chodil do takýchto priestorov s ľuďmi s ktorými som dlhodobo potápal alebo kurzistami s ktorými som strávil obrovské množstvo času pri výuke, najprv na otvorenej vode, kde sme prešli všetky pravdepodobné, ale aj málo pravdepodobné krízové situácie. Napríklad v Cave kurz u mňa trvá rádovo mesiace, niekedy aj viac ako rok. Závisí od toho, ako ďaleko sa kurzisti chcú vo svojich schopnostiach a vedomostiach dostať.

Čo mi toto všetko dalo? Dalo mi to ďalší rozmer vnímania potápania. Tým, že prišli potápači s rôznymi konfiguráciami: OC, SCR alebo eCCR, či mCCR, v rozličnom pozicioningu: sidemount alebo backmount, sa častokrát stalo, že v rámci jednej skupiny boli na jednom ponore všetky spomenuté konfigurácie. Musel som rozmýšľať a predvídať pre všetky okolnosti čo a ako. Ďalším faktorom bolo, že bolo treba navodiť atmosféru bezpečia a pohody, aby zvyšujúci stres pred ponorom a neistotou, napr. zo mňa, nevyvolal stresovú reakciu pre prvom náznaku problému. Už samotné prostredie pôsobí absolútne netradične a neobvykle. Toto som vypozoroval na veľa ľuďoch s ktorými som sa tam potápal a boli tam prvýkrát.

Veľmi ma to obohatilo z hľadiska pohľadu a aj utvrdenia si zmyslu jednotlivých konfigurácií. Vždy sme po ponoroch, pred ponormi, ale aj pri večeriach a obedoch mali dosť času na diskusie o veciach okolo potápania ako výstroj, konfigurácie, problematika rebreatherov, psychológie potápania a mnoho ďalšieho.

Priznám sa, že som rád, že táto sezóna je už za mnou. Bolo to dosť vyčerpávajúce z hľadiska času, ale predovšetkým energie. Po tých dvoj alebo trojdňovkách som sa z nich spamätával aj niekoľko dní. Totiž v tejto unikátnej bani, aj keď sa to nezdá, nebezpečenstvo malej chyby môže spôsobiť vážny problém. Či už len pri suchom transporte (napríklad približne 100 veľmi starých schodov hore a dolu s výstrojom), ale hlavne podcenením situácie vo vode. A tomu všetkému som chcel predísť. Preto moje mentálne nasadenie počas tých dní bolo veľmi vysoké a energeticky náročné.

Som skutočne rád za takúto skúsenosť, ktorú som mohol počas tohto roka načerpať. Mňa osobne to veľmi posunulo a z reakcií potápačov som videl, že si ponory skutočne užili. Nie raz, som dostal kompliment, že to bol ponor ich života a niečo tak zaujímavé a krásne ešte nevideli a neodpotápali.

Pozn.
* Prehľad a nadhľad nad ponorom
Toto slovné spojenie som si vymyslel a podľa môjho názoru presne popisuje danú skills, ktorú v dnešnej dobe už aj vyučujem. Ako som si všimol, začína sa kopírovať aj inými, ale žiaľ častokrát nesprávne pochopené.

Fotogaléria zo sucha s niektorými skupinami:

Fotograléria z pod vody s niektorými skupinami:

Zopár ukážok videí, ktoré si niektoré skupiny natočili na ponoroch:

Peter Kubička