Častokrát sa stáva, že nováčikovia v technickom potápaní na Slovensku nevedia nič o zaujímavých akciách a míľnikoch vývoja technického potápania na Slovensku a okolitých krajinách. Preto som sa rozhodol, že občas niečo k tomu napíšem. Dnes pripomeniem veľmi zaujímavú akciu a zároveň jedinečnú objavom, ktorý do dnešného dňa prináša mnohým potápačom nezabudnuteľný zážitok. Objavili sme a spopularizovali atraktívnu lokalitu s potopeným a veľmi zachovalým legendárnym americkým bombardérom B17 z II. svetovej vojny.
Každý kto raz objaví vrak, ktorý je nedotknutý a neprebádaný, tak si túto atmosféru okamihu zachová v mysli navždy. Vstúpiť tam, kde ešte nikto pod vodou nebol, obzvlášť do vraku nie je také bežné. Prakticky všetky lokality kam sa na vraky chodí, sú už “opotápané” a nájsť svoj vrak a preniknúť do jeho vnútorností ako prvý sa nepodarí úplne bežne. Mne sa to podarilo a nikdy na ten moment nezabudnem.
Tu je video z našej akcie:
V roku 2001 sme pri Chorvátskom ostrove VIS objavili potopený americký bombardér z II. svetovej vojny – legendárnu B17-ku. Keď som sa k nemu s Jožom Gliviakom prvýkrát potopili, zistili sme, že je neotvorený a nedotknutý. Bol presne tak ako sa tam v roku 1944 potopil. Okamžite ma chytil za srdce a bolo mi jasné, že to nie je môj posledný ponor k tomuto famóznemu lietadlu. Naplánoval som expedíciu a zavolal na ňu ľudí z STDS (Slovak Technical Diving Section*). Pred akciou som vybehol s fotografom preskúmať možnosti natáčania, jeho lokalizáciu a pripraviť organizačné záležitosti. Spravili sme tri ponory a umožnilo mi to naplánovať potápanie a logistiku. Zo samotnej akcie vznikol tento dokument. Keďže plány boli veľké a odvážne a celá príprava a organizácia bola na mojich pleciach, tak som sa snažil neponechať nič náhode. Podarilo sa nájsť očitého svedka potopenia a taktiež som sa spojil s pilotmi z tohoto bombardéra. Dodnes na akciu spomínam ako jeden z mojich highlightov potápačských akcií, ktoré som zorganizoval. Aj keď samotné potápanie z dnešného hľadiska vyzerá miestami historické a zastaralé z dnešného pohľadu, ale písal sa rok 2001 a vtedy o trimixovom potápaní v našej a priľahlých krajinách neboli informácie. Na lietadle som nepotápal asi od roku 2006 a podľa správ čo mám od ľudí čo tam chodia, lietadlo sa dosť obsahovo zmenšilo. Táto akcia ho spropagovala (dokument išiel niekoľkokrát v TV a na rôznych festivaloch) a následné časté potápačské návštevy ho dosť poznačili.
* STDS bola prvá skupina ľudí, ktorá sa začala zaoberať technickým potápaním na Slovensku. Dnes už skupina neexistuje a z tejto skupiny ľudí som zostal sám, ktorý sa technickému potápaniu venuje. O histórii a činnosti STDS napíšem zase niekedy inokedy v budúcnosti. Teraz len krátko. Skupina vznikla v roku 1999 ako reakcia na prípravy prvej veľkej expedície v našej ale aj okolitých krajinách – preskúmanie vraku SMS Szent István – veľkej legendy I. svetovej vojny a najväčšiemu vraku Jadranu. Hlavným hybným článkom expedície Szent István bol Robo Korim. Boli to vtedy z dnešného pohľadu pionierske časy, kde sme nemali také obrovské možnosti získavania info z internetu. Všetko sa pracne učilo a tuningovalo. S Jožom Gliviakom sme v roku 1999 prvýkrat na Slovensku namixovali trimix a odpotápali s ním termálnu jaskyňu Héviz a následne niekoľko ponorov v Chorvátsku. Následne začali potápať s trimixom aj ďalší ľudia z STDS a začali tréningy na jazere Attersee kvôli trimixovým hĺbkam. Medzi zaujímavé akcie skupiny treba pripomenúť organizovanie prvého Techmeetingu – stretnutiu technických potápačov Čiech a Slovenska na Donovaloch v roku 2002, ale aj návštevu Maria Weidnera, v tom čase legendárneho vrakového potápača, ktorý so svojou skupinou práve preskúmal vrak lode Estonia a bola z toho veľká aféra. O tejto akcii nám Mario so svojimi chalanmi z tímu priniesol množstvo zaujímavých informácií a veľmi nás to posunulo vpred. V roku 2003 skupina zanikla a väčšina ľudí v nej pôsobiach sa prestalo tejto činnosti venovať. Ja s Jožom Gliviakom sme pokračovali a nasledovali naše akcie v jaskyniach, výcviku GUE TECH 2 atď. Ale to je už úplne iný príbeh, ku ktorému sa tiež vrátim niekedy inokedy.
Peter Kubička